So zbieraním rôznych vecí začal už ako malý chlapec. V tom veku sa mohol popýšiť napríklad zbierkou viac ako tristo fotografii Winetoua.
„Dôvod, prečo sa venujem zbieraniu známok, je jednoduchý. Spájam príjemné s užitočným. Je to lepšie, ako vysedávať po večeroch niekde v krčme. Ešte keď som pracoval v Opatovej, spoznal som jedného filatelistu. Už vtedy ma to lákalo, ale zbieraniu známok som sa začal venovať asi pred piatimi rokmi. Dnes vlastním presne 15736 kusov zo 170 štátov sveta. Ďalších sedemsto mám pripravených na výmenu. Pomáham si rôznymi katalógmi. Pomocou nich zisťujem, ktoré známky majú najväčšiu hodnotu. Často chodím po burzách, na ktorých si dopĺňam série. Vzácne sú známky, u ktorých došlo k chybe pri tlači. Mám napríklad známku bývalého prezidenta Michala Kováča, kde číslo dvoj a trojkorunovej hodnoty bolo vytlačené miesto správneho umiestnenia nad pravé plece prezidenta. Takýchto chybných známok bolo vydaných sto a dnes má hodnotu už tisícosemsto korún. Mojou srdcovkou je známka z celoštátnej výstavy filatelistov v roku 1937,“ hovorí Marian.
Jeho manželka tvrdí, že cez víkend si Maroš sadne k albumom a dokáže pri nich presedieť aj celý deň. Vraj do piatich sekúnd dokáže povedať, či známku, na ktorú sa ho pýtate, v albume vlastní. Do zbierania sa zapája celá rodina, ba aj jeho švagriná, ktorá žije v Maďarsku. Z ďalšieho albumu vyberá známku, na ktorej sú traja požiarnici. „Je to americká známka. Bola vydaná na počesť požiarnikov, ktorí zahynuli pri záchranných prácach po teroristických útokoch na Dvojičky v New Yorku. Podľa mňa bude táto známka o desať rokov patriť medzi najvzácnejšie. A možno o päťdesiat rokov bude mať takú hodnotu ako súčasná najdrahšia známka na svete, ktorou je Modrý Maurícius. Na Slovensku je päť takých známok a všetky mám ja. Poslala mi ich sestra, ktorá žije v New Jersey. S Amerikou ma spája ďalšia séria, ktorá je môjmu srdcu blízka. Je to 55 známok každého štátu USA. Cením si aj dve známky Lidíc, ktoré v druhej svetovej vojne vypálili fašisti. Vzácny je aj album známok svetových osobností,“ povedal M. Šulek.
Počas našej návštevy nás prekvapil ešte raz. Zo skrine zrazu vytiahol ďalší album. Tentokrát to boli rôzne mince. „Je to moja ďalšia záľuba. Ja jej hovorím bočenka. V zbierke mám aj mince vyrobené na začiatku minulého storočia. Zaujímavosťou sú platidlá, ktoré majú v strede vyvŕtanú dieru. Sú z roku 1925 a používali sa v bývalom Rusku,“ dodal Marian Šulek.