Starý otec Gabiky je vlastne priekopníkom tejto netradičnej, ale o to zaujímavejšej záľuby. Štefan sa môže pochváliť titulom majstra sveta. Celé Slovensko vlani v kategórii žien pokorila sedemnásťročná Gabika.
„V roku 1949 sme sa presťahovali do Martina. V bývalej meštianke bol modelársky krúžok, na ktorý som sa prihlásil. Modelárstvo sme mávali v kabinete hudobnej výchovy. Pamätám si, že prvým mojim modelom bola takzvaná papierová sojka. Modely sme potom vždy vyvesili pod plafón ako prádlo. Už po roku som sa dostal na majstrovstvá Slovenska do Partizánskeho. Nikdy nezabudnem, že na otvorení sme sa vyše dve hodiny parili na slnku, lebo sme si museli vypočuť nekonečný prejav príslušného okresného predstaviteľa rodnej komunistickej strany. Po rokoch som začal lietať aj motorové modely a dostal som sa do rôznych krajín sveta. Modely mali špičkové motory, ktoré sa najmä v bývalej Juhoslávii veľmi dobre predávalo. U nás stál motor asi 340 korún a pri Balkáne sme ho vedeli predať za 500 dinárov. Takto sme si vedeli pomôcť, pokiaľ nás nenavštívili ruské tanky a cesty do Juhoslávie nám zakázali doktori. Myslím tým doktora Husáka a Štrougala. Na pretekoch som získal niekoľko titulov, no najviac si cením, že som sa v roku 1967 v Sázenej pri Prahe stal majstrom sveta,“ hovorí Štefan. Lietaniu s modelmi sa venuje dodnes. Na súťaže s ním začala chodiť aj Gabika. Asi pred štyrmi rokmi sa jej táto záľuba zapáčila natoľko, že si to s modelom vyskúšala aj ona.
„Najskôr som robila starému otcovi časomerača. Potom som mu zvykla chodiť za uletenými modelmi. Neraz to boli aj tri - štyri kilometre pešo. Lietaniu sa vážne venujem druhý rok a starký je takým mojim učiteľom, poradcom aj trénerom. Bez neho by som sa nedokázala tak vypracovať. Spomínam si, že keď som niekde urobila chybu, starký mi poriadne vynadal, ale pomohlo to. Vlani som už štartovala na majstrovstvách Slovenska v kategórii žien, kde sa mi podarilo získať titul majsterky Slovenska. Modelárstvo ma chytilo poriadne za srdce. Veľmi sa teším na tohtoročný máj, kedy budeme so starkým reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta v Argentíne. Problém je však v tom, že na lietadlo si musíme zohnať peniaze sami, čo je spolu asi 60-tisíc korún. Verím však, že nám v tom niekto pomôže,“ povedala Gabika. Štefan Hubert bol aj ozajstným letcom. Popri skladaní malého modelu mu v pamäti utkvelo niekoľko úsmevných príhod.
„V modelárstve musíte mať nielen dobrú kondíciu, keď na pretekoch prejdete po vlastných neraz aj dĺžku maratónu, no niekedy ste aj drevorubačom. Pamätám si, že nám na letisku v Boľkovciach uletel model do neďalekej hory. S kolegami sme ho išli hľadať. Zbadali sme ho na konároch poriadne statného duba. Kamarát doniesol veľkú pílu bruchačku a dali sme sa do práce. Po štyroch hodinách pílenia spadol nielen strom, ale aj náš uletený model. Veselo bolo niekedy aj pri lietaní vetroňom. Letel som do Košíc a za Rožňavou ma prekvapila búrka. Meškal som asi desať minút a tak som to riskol „švihnúť“ cez mrak. Lenže v polovici preletu šľahol poriadny blesk. Vtedy som to otočil. Najskôr som si z asi 500 metrov pozrel zámok Krásna Hôrka a potom som pristál na miestnom futbalovom ihrisku. Hneď sa okolo mňa zhŕklo niekoľko zvedavých „domorodcov“. Na druhýkrát sa mi búrkový mrak podarilo preletieť, ale keď som pristál v Košiciach, hneď ma obkolesili vojaci. Až po čase som zistil, že kvôli mne zalarmovali dve stíhačky,“ tvrdí Štefan Hubert.
Na ňom aj jeho vnučke vidieť, že svoju záľubu robia nielen nadšene, ale aj precízne. V máji ich čaká cesta do Cordoby, kde by najmä Gabika chcela preraziť do svetovej špičky. Štefan hovorí, že ak sa do Argentíny dostanú, bude to zrejme jeho bodka za úspešnou modelárskou kariérou.
