nej Banskobystričanky Rozálie P. v noci z 2. na 3. júla minulého roka. Senát zvažoval aj doživotný trest, prihliadol však na znalecké posudky, podľa ktorých je síce páchateľ zvlášť narušený, ale jeho prevýchova nie je vylúčená, hoci málo pravdepodobná. „Je určitá nádej, ktorú mu dávajú znalci, a túto šancu mu dáva aj súd,“ povedal po pojednávaní predseda senátu Alojz Palaj. Rozsudok nie je právoplatný, keďže Ladislav B. sa proti nemu hneď odvolal.
Vrah svoju obeť napadol v jej rodinnom dome v banskobystrickej mestskej časti Rudlová. Dnu sa dostal cez okno, ktoré bolo len privreté. Stará žena sa snažila okno zavrieť, útočník však bol silnejší a pretlačil ju. Vnútri ju priškrtil a zhodil na zem, potom ju viackrát udrel päsťou do tváre, poudieral jej hlavu o dlážku a nakoniec jej nohou poskákal po hrudi. Obeť zraneniam na mieste podľahla. Vrah jej z krku strhol retiazku, z domu vzal mobilný telefón a hotovosť vyše tisíc korún.
Dnes pred súdom vypovedala bývalá priateľka obžalovaného 17-ročná Lucia S. z Bratislavy, u ktorej ho polícia niekoľko dní po vražde zadržala. Ladislav B. jej daroval mobil a retiazku ulúpenú z domu zavraždenej. Mobil používala, kým jej naň nezavolali policajti. Dnes pred súdom potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania, že Ladislav B. jej rozpovedal, ako starú ženu zabil. Na jeho príkaz tiež vyhodila jeho zakrvavené nohavice. Obžalovaný jej výpoveď označil za klamstvo.
Ladislav B. bol v minulosti už viackrát trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy ho z výkonu trestu prepustili mesiac pred vraždou Rozálie P. V prvej výpovedi pred vyšetrovateľom sa k vražde priznal a podrobne opísal jej priebeh. Neskôr začal tvrdiť, že čin spáchal istý bezdomovec Peter a on ho iba čakal pred domom obete. Túto verziu tvrdil aj na súde, no v jeho výpovedi bolo viacero rozporov. Na tie v záverečnej reči poukázala prokurátorka a zdôraznila, že prvá výpoveď korešponduje aj s ostatnými dôkazmi. Potvrdzujú ju napríklad odtlačky dlane obžalovaného, ako aj topánky na okne domu zavraždenej. Podľa obhajkyne však proti Ladislavovi B. svedčia iba nepriame dôkazy a žiadala jeho oslobodenie. V prípade uznania viny sa prihovárala za najnižší možný trest 10 rokov, pričom navrhla aj zvážiť možnosť miernejšej nápravnovýchovnej skupiny.