Poltár, Málinec, Utekáč i Zlatno patrili ešte pred niekoľkými rokmi k obciam, kde mali ľudia sociálnu istotu. História sklárskej výroby, známa v Európe i za morom živila desaťročia celé rodiny. Dnešná realita je však iná. Bývalé bašty sklárskeho priemyslu sa zmenili na hladové doliny.
„V našich sklárňach kedysi pracovalo až 230 ľudí. V súčasnosti máme v obci až 36-percentnú nezamestnanosť. V okresnom meste je problém nájsť si prácu a tak sa sklári väčšinou zamestnali v zahraničí. Doma na nich čakajú ženy a deti. V tom lepšom prípade odchádzajú na týždňovky, no niektorí chodia domov len raz za mesiac. Pracujú na Morave v Karolínke, v Sázave, v Rakúsku a niektorí si našli prácu v sklárni vo Valaskej. Ženy su väčšinou nezamestnané. Prácu si našli iba niektoré z nich v Poltári. Neviem si predstaviť, že by za robotou museli odísť aj ony. Kam by dali deti?“ tvrdí starostka Zlatna Margaréta Murínová.
Dvadsaťpäť rokov odpracoval v sklárňach v Zlatne aj František Vlačuha. „O tom, že nás prepustia, sme vedeli asi tri mesiace dopredu. No aj tak deň, keď som stratil zamestnanie, bol pre mňa ako zlý sen. S manželkou Vierou máme dve deti, ktoré študujú na strednej škole a rodinu treba uživiť. Aj preto som pred dvomi rokmi nezaváhal ani na chvíľu. Odišiel som za robotou do Karolínky na Morave. V prvých troch mesiacoch bolo odlúčenie od rodiny najťažšie. Za tú dobu sme boli spolu asi len trikrát. Teraz, keď som si už zvykol a začal aj slušne zarábať, prišiel ďalší zlý sen. Fabrika skrachovala aj v Karolínke a nás prepustili. Našťastie som bol medzitým na konkurze v svetoznámej sklárni v Karlových Varoch. Od 1. apríla ponúkli pracovnú zmluvu nielen mne, ale aj manželke. Dokonca nám ponúkli aj byt. Neváhal som ani sekundu a odchádzam za lepšími životnými podmienkami. Byt v Zlatne si však necháme. Nikde nie je napísané, že jedného dňa nebudú prepúšťať aj v Karlových Varoch,“ tvrdí František.
Ešte horšie ako v Zlatne sú na tom ľudia v Málinci. Po skončení výroby v miestnych sklárňach sa tu zvýšila nezamestnanosť viac ako dvojnásobne. Dnes dosahuje úroveň 43 percent. V sklárňach prišlo o prácu do 250 ľudí, z toho väčšinou miestnych. „Ľudia odchádzajú za prácou aj do zahraničia. Odchádzajú mladí, no aj ľudia patriaci do strednej vekovej kategórie,“ tvrdí starosta Málinca Igor Čepko.
Kritická je aj situácia v Utekáči, kde žije 1130 ľudí a sklárne tu nefungujú už siedmy rok. Kedysi v sklárňach pracovalo 500 ľudí. Nezamestnanosť tu dosiahla hranicu 45 percent.