LUČENEC. Etelka Csáková, síce, nie je rodáčkou z Lučenca, no nášmu mestu zasvätila takmer celý svoj život. Tu sa s láskou starala o svoju rodinu, tu sa venovala kultúrnej činnosti a tu odovzdala talent svojej životnej láske - divadlu. Nezabudnuteľná predstaviteľka mnohých divadelných postáv tento rok oslávi svoje 89 narodeniny a za svoje celoživotné dielo práve tento rok získala najvyššiu cenu CSEMADOK-u.
Etelka sa narodila v malej maďarskej obci Rudabányácska v roku 1927. V roku 1948 sa vydala za Štefana Csáka a v roku 1949 sa usadili v Lučenci. Naše mesto si pre život vybrala kvôli zázemiu pre svoju rodinu ako ideálne miesto na výchovu svojho jediného syna. Rodina pre ňu bola vždy na prvom mieste. "Mamu si vážim za to, že celý život obetovala pre rodinu," hovorí o svojej matke Štefan Csák. "Rodina bola pre mňa vždy veľmi dôležitá. Preto sa teším, že lásku ku kultúre zdedil aj môj syn a po ňom aj moje vnúčatá. Vždy sledujem ich divadelný život, či sú úspešní, či získajú nejaké ocenenia," hovorí Etelka Csáková.
Napriek tomu, že za svoje životné poslanie brala úlohu matky, láska ku kultúre, umeniu, divadlu a najmä spevu ju doviedla na divadelné dosky. Na javisko sa po prvý krát postavila v roku 1952, v niekdajšej budove Reduty a to v divadelnej inscenácii od Moliéra. Počas svojej divadelnej kariéry sa predstavila v 11 divadelných hrách a užívala si potlesk publika. "Nikdy nehrala hlavné, alebo, významné úlohy," priblížil jej syn, "napriek tomu každej divadelnej postave odovzdala svoju dušu," myslí si divadelník. Práve pre svoju jedinečnosť získala niekoľko ocenení za herecký výkon. Etelka nebola len obyčajná herečka. Jej prednosťou bol nádherný soprán a láska k hudbe. "Zaujímavé je, že po pôrode sa mame zmenil hlas a zo sopranistky zrazu prešla na alt," hovorí pyšný syn. Jej výsadou sa stali Lehárove operety, ale aj šanzóny, či ľudovky.
Stala sa stálicou miestnych, aj krajových kultúrnych podujatí, slávností, galaprogramov a operetných večierkov. Vo svojom živote robila to, čo milovala a možno práve to jej dáva neobyčajnú silu a energiu, ktorou dokázala strhnúť publikum. Svoj život prežíva na plno, aj keď v posledných rokoch už v ústraní a v kruhu svojich najbližších. "Mám čas na to, aby som pozbierala staré spomienky, aby som sa usmievala, či občas aj plakala nad pominutými rokmi," hovorí s nostalgiou v hlase dáma lučenského divadla.
"Teším sa z každého nového dňa a z úspechov mojej rodiny, ale už ťažko rozumiem tomuto zrýchlenému životnému tempu. Bohužiaľ, už sa neviem zúčastniť na každom kultúrnom podujatí, lebo som zostarla, som unavená. V duchu, však, vždy prítomná," odkazuje nezabudnuteľná pani Csáková.
Viac o jej živote, životnej láske, aj krásnych divadelníckych zážitkoch si môžete prečítať v Novohradských novinách, ktoré vyjdú v pondelok 14. marca.
