VEĽKÁ NAD IPĽOM. Začiatkom 14. storočia, patrila táto, teraz nenápadná obec, medzi najvýznamnejšie novohradské dediny. V polovici 17. storočia celkom spustla a obnovili ju v roku 1680.
Gróf Forgách tu v roku 1841 vlastnil druhý najväčší cukrovar v strednej Európe, ktorý patril medzi tie najmodernejšie. „Veľká nad Ipľom bola jeho druhým najväčším panstvom. Dal postaviť aj budovu, v ktorej v súčasnosti sídli Obecný úrad, v tom čase slúžila správcovi lesov,“ priblížil kúsok histórie miestny historik Ján Rideg. Na tomto panstve sa, podľa neho, stretávala smotánka, ktorá sem prichádzala na poľovačky a za zábavou. Ubytovanie nachádzali v penzióne grófa Forgácsa, ktorého budova do dnes stojí oproti budovy Obecného úradu.
Svoje pevné miesto v histórii obce má aj rodina Wenckheimovcov, ktorá ešte do začiatku 20. storočia vlastnila množstvo tunajších pozemkov. Predpokladá sa, že gróf Wenckheim vysadil v čase, keď tu žil, pred kaštieľom platan, ktorý je dominantou parčíku pred budovou Obecného úradu do dnes. „Kedysi pod tým platanom grófova rodina oddychovala,“ podkladá tvrdenie fotografiou zo svojho archívu pán Rideg.
Práve starý strom a najmä zaujímavý tvar, ktorý konáre a rôzne výrastky na kmeni starého platanu, vytvorili, neunikli pozornému oku miestneho bádateľa. „Z jednej strany to vyzerá, ako jeleň s parožím, z iného uhla pohľadu nám tieto výrastky pred očami vytvoria siluetu ženského poprsia. Nazval som to zakliaty jeleň s poprsím grófky Forgácsky,“ dodáva s úsmevom Rideg.
Prednedávnom Ján Rideg, natrafil na ďalší zaujímavý fakt a síce, že v obci určitý čas žil Alexander Braxatoris, vnuk Andreja Sládkoviča. „Túto skutočnosť som objavil náhodou, keď mi bývalý spolužiak, Alexander Braxatoris, poslal fotografiu, z roku 1937, na ktorej je jeho pra - pra starý otec Alexander Braxatoris, v spoločnosti grófa Antona Forgácsa,“ povedal Rideg. Počas tých troch rokov, kedy tu vnuk Andreja Sládkoviča žil, sa tu stretávali umelci a mnohí významní ľudia.
Fotka miestneho historika neupútala len zaujímavou osobnosťou, ale aj mohutným parožím na fasáde budovy, pred ktorou bol Braxatoris odfotený. Vtedy ho napadla myšlienka, že túto ozdobu by mohli na fasádu terajšieho Obecného úradu vrátiť. „Oslovil som starostu a on súhlasil, aby sme sa inšpirovali touto historickou predlohou a fasádu obnovili,“ hovorí miestny historik.
„Poprosil som tunajšieho poľovníka pána Šóša a ten nám parohy daroval. Šikovný majster Béla Szabó, urobil z jelše podklad pod parožie a toto dielo sme mohli nainštalovať,“ priblížil Rideg.
Na podklad pod parožie sa rozhodol tvorca pridať aj jednu vzácnosť. „Mám v súkromnej zbierke skamenelinu, ktorej vek sa odhaduje na 20 miliónov rokov. Pochádza z obdobia výbuchu sopky, kedy horúci vulkanický popol vylučoval kyselinu kremičitú a tá prenikla do kmeňov stromov. Rokmi ich premenila na kameň,“ vysvetľuje miestny historik, ktorý tento vzácny nález objavil pred jedenástimi rokmi. „Daroval som obci tento kus vzácnej skameneliny a nainštalovali sme ju pod parožie, kde vytvorila akoby pysk jeleňa. Je to taká zvláštnosť, ktorou sa môžeme pýšiť,“ domnieva sa milovník miestnej histórie.
Podľa Jána Ridega, Veľká nad Ipľom má čo ponúknuť turistickému ruchu a rád svoju obec zviditeľňuje a prispieva k jej zveľaďovaniu.
