FIĽAKOVO. Novohrad-Nógrád geopark je jediným geoparkom na Slovensku, ktorý získal členstvo vo Svetovej sieti geoparkov UNESCO združujúcej územia s výnimočným geologickým a prírodným dedičstvom. Geopark vznikol v roku 2008 ako územie s unikátnymi a rôznorodými geologickými hodnotami. Zakladateľmi boli v tom období mesto Fiľakovo a mikroregión Obručná.
(zdroj: ARCHÍV GEOPARKU)Geopark je slovenským i svetovým unikátom
„Na našom území sa nachádzajú rozličné geologické útvary z rôznych dôb vývoja Zeme. Za geopark sa uznáva jedine územie s unikátnou rôznorodosťou geologických a prírodných javov, čo my spĺňame ako jediní na Slovensku,“ povedala Erika Anderková, predsedníčka združenia, ktoré manažuje geopark. Ako ďalej priblížila, Novohrad- Nógrád geopark sa rozprestiera na území nášho regiónu, ako aj regiónu Nógrád v Maďarsku, čo pridáva na jeho unikátnosti. „Nikde na svete sa geopark nerozprestiera na území dvoch susediacich krajín tak odlišných kultúrou či jazykom, ako u nás.“
Jeho hranicu tvoria zo severu mesto Fiľakovo, na východe obec Petrovce, na západe Kalonda a na juhu siaha až po maďarskú obec Hollókő. Dokopy je členom geoparku viac ako 100 obcí, na čakacej listine sú ďalšie štyri. „Pre obce je výhodné stať sa členom, pretože dostávajú vyšší počet bodov pri podávaní projektov. Pred niekoľkými rokmi napríklad Čamovce podávali projekt na vybudovanie cesty a vyhrali ho aj vďaka tomu, že sú súčasťou geoparku.“
Okrem vulkanických útvarov sa v geoparku nachádzajú aj pozostatky mora spred 23 miliónov rokov. „V čakanovskom profile sú v pieskovci skameneliny z dôb, kedy sa na danom území nachádzalo more. Okrem toho je u nás zastúpený bazalt, andezit či zvyšky vulkánov.“
Hoci sa ako geopark spomína aj územie okolo Banskej Štiavnice, či Banskej Bystrice, medzinárodne uznaný je iba novohradský. „Iba náš geopark spĺňa prísne medzinárodné kritériá. Sme v medzinárodnej Globálnej sieti geoparkov UNESCO, ktorá zahŕňa 120 území s výnimočným geologickým dedičstvom z celého sveta,“ povedal Attila Agócs, primátor Fiľakova.
Hrad Šomoška, v pozadí hrad Salgó. (zdroj: ARCHÍV GEOPARKU)Nemajú peniaze ani na reprezentáciu Slovenska v zahraničí
Napriek tomu štát geopark doteraz finančne nepodporil. „Jediné peniaze, ktoré geopark kedy získal, boli z cezhraničnej spolupráce, vďaka šikovnosti medzinárodného manažmentu,“ priblížil Agócs. Maďarská časť geoparku podľa neho dostáva štedrú finančnú podporu od štátu, vďaka čomu postavili v okolí Salgótarjánu tri centrá návštevnosti. „My sme zatiaľ vedeli maximálne zorganizovať nejakú konferenciu či vytlačiť brožúry a propagačné materiály. To ale na progres nestačí,“ podotkol primátor.
Anderková priblížila, že aj keď slovenská strana geoparku chce vstúpiť do nejakého projektu, nemá na to vlastné prostriedky. „Aj minulý rok, keď sme podávali projekt, museli sme si požičať peniaze na jeho predfinancovanie od mesta Fiľakovo. A to nebolo prvýkrát.“ V rámci cezhraničnej spolupráce získal geopark od maďarskej strany peniaze, ktoré ale slúžili najmä ich strane. „Pocítili sme výrazný nepomer. Síce fungovala spolupráca, ale peniaze vždy poputujú najmä na tú stranu, odkiaľ prišli, čiže do Maďarska. Potom my sme tí chudobní bratia spoza hraníc. Kým oni si budujú návštevnícke centrá, platia si ľudí v kanceláriách, my akurát vydáme pár brožúr,“ povedal primátor.
Napriek tomu sa zástupcovia geoparku nenechali znechutiť a organizujú rôzne aktivity, pracujú s deťmi a mládežou. Veľkej popularite sa tešia vedené túry so sprievodcom po lokalitách geoparku organizované šesť až sedemkrát do roka, prednášky, výtvarné súťaže, vedomostné kvízy pre školákov, letný tábor geoparku, Medvešský fotomaratón a mnoho ďalších.
Vedená pešia túra. (zdroj: ARCHÍV GEOPARKU)Geoturizmus by pomohol rozvinúť cestovný ruch
Geoturizmus by podľa Anderkovej výrazne pomohol pri rozvoji regiónu. „Máme tu bohaté kultúrno-historické dedičstvo ako sú hrady, ktoré by boli tiež navštevovanejšie, pokiaľ by sa rozvinul geoturizmus.“
Nakoľko štát túto myšlienku reálne nijako nepodporil, geopark funguje z členských poplatkov začlenených obcí, čo podľa predsedníčky zaťažuje obce. Keďže je geopark uznaný medzinárodne, jeho zástupcovia majú každoročne povinnosť zúčastňovať sa medzinárodných konferencií. Najbližšie bude v marci v Paríži. „Keďže nás štát finančne nepodporuje, nevieme sa ich zúčastňovať. Čo je hanba, pretože by sme nezastupovali geopark, ale celú Slovenskú republiku,“ povedala Anderková s tým, že i cesty na menšie konferencie si hradí z vlastných peňazí.
Ako dodala, okrem financií na reprezentáciu krajiny, by potrebovali prostriedky aj na zriadenie fungujúcej kancelárie a investovať do služieb. „Na rozvinutie cestovného ruchu je potrebné, aby mali návštevníci geoparku zabezpečené sprievodcovské služby, turistické balíky podľa vekovej kategórie, vedenú pešiu túru či vybudovanie cyklotrás. V pláne sme mali zabehnúť aj hypoturizmus na koňoch. V neposlednom rade sprístupnenie niektorých lokalít, ktoré sme doteraz nevedeli vyčistiť a zabezpečiť.“ Turistická návštevnosť by podľa nej v širšom meradle zlepšila podmienky v našom regióne. „Pomohlo by to ubytovacím a stravovacím zariadeniam, návštevnosti múzeí, galérií a všetkého, čo je s turizmom spojené.“
Kamenný vodopád pod hradom Šomoška. (zdroj: ARCHÍV GEOPARKU)Samé sľuby, žiadne skutky
Hoci pravidelne posielajú listy na ministerstvá, kde zdôrazňujú potenciál geoparku v súvislosti s rozvojom regiónu a žiadajú štátne dotácie, doteraz ich nikto nepodporil. „Keď sme poslali žiadosť na ministerstvo životného prostredia, odmietli nás. Poslali sme žiadosť na ministerstvo zahraničných vecí, to nás odmietlo tiež a odporučilo späť na ministerstvo životného prostredia. Je to začarovaný kruh a hoci sme dostali doteraz mnoho prísľubov, že sa to začne riešiť, nič také sa nestalo,“ zakončil Agócs.
