HRADIŠTE. Mesiac marec sa intenzívne nesie v duchu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Denne čítame množstvo článkov s touto tematikou. Aj v našej histórii sa marec viaže k udalostiam, ktoré navždy ovplyvnili dejiny slovenského národa.
Začalo to 12. marca 1938, kedy Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko. Slovensko sa ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše. O rok neskôr 14. marca 1939, po informácii Jozefa Tisa o rozhovoroch v Berlíne, Snem Slovenskej krajiny prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie Slovenského štátu.
Udalosti v tomto období výrazne ovplyvnili dejiny až do roku 1945 aj v našom regióne. Kniha Zažili sme vojnu, editorov Miša Šestáka a Júliusa Lomenčíka prináša svedectvo vypátrané v kronikách obcí nášho regiónu. Tunajší kronikári vnímali situáciu veľmi citlivo a zo zápiskov sa môžeme dozvedieť zaujímavé fakty, z ktorých mnohé by mali slúžiť ako memento aj pre našu generáciu.
Hlinkova slovenská ľudová strana
Kronikár z Málinca udalosti roku 1938 do kroniky zapísal, že spor Československa s Nemeckom vznikol z toho, že vodca nemeckej ríše kancelár Adolf Hitler vo svojom programe plánoval spojenie všetkých Nemcov Európy do svojej ríše. Tento plán do nasledujúcich rokov priniesol mnoho udalostí, ktoré ovplyvnili generácie. Aj tú, ktorá žila v tomto období v našom regióne.
Aj keď voľby do Snemu Slovenskej krajiny sa konali až 18. decembra 1938, udalosti, ktoré im predchádzali signalizovali, že našu krajinu nič dobré nečaká. V dňoch 5. a 6. októbra 1938 sa uskutočnilo rokovanie Výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v Žiline. Pri podpore zástupcov ostatných zúčastnených politických strán došlo na záver k podpísaniu Žilinskej dohody, ktorá bola deklaráciou autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej republiky.
Strany, ktorých reprezentanti podpísali Žilinskú dohodu (Agrárna, Živnostenská, Národnosocialistická, Slovenská národná strana a Čs. strana ľudová) zakrátko splynuli s HSĽS, vytvoriac pod jej egidou prechodný politický útvar – Stranu slovenskej národnej jednoty. Jozef Tiso 6. októbra vo večerných hodinách z balkóna mestského domu v Žiline vyhlásil slovenskú autonómiu.
Voľba z jedinej kandidátky
Približne o dva mesiace neskôr sa na Slovensku konali voľby, ktorých výsledkom bol vznik Snemu Slovenskej krajiny ako základného štátoprávneho atribútu autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej republiky. Jeho reálnu legitimitu znižoval spôsob voľby – existencia jedinej kandidátskej listiny.
Noviny Slovák z 21. decembra 1938 udávajú, že v celom Lovinobanskom okrese hlasovalo proti jednotnej kandidátke HSĽS 645 ľudí. V článku sa však nehovorí o tom, koľko voličov voľby ignorovalo. Určité symptómy naznačovali, že režim nebude mať medzi obyvateľstvom oporu. Na voľbách sa totiž nezúčastnilo veľké percento voličov a dosť bolo takých, ktorí hlasovali proti jednotnej kandidátke HSĽS. Napríklad v Uhorskom tiež nevolilo veľké percento obyvateľstva a mnoho hlasov bolo i proti jednotnej kandidátke HSĽS.
Nabudúce vám priblížime úryvky z kroník obcí nášho regiónu, v ktorých kronikári zachytili nielen konkrétne fakty o voľbách, ale aj samotné dojmy z vtedajšej politickej situácie. Viac sa môžete dočítať v knihe Zažili sme vojnu. Naša redakcia už onedlho prinesie súťaž, v ktorej túto pútavú knihu môžete získať.
