POLTÁR. Už sa to blíži. Do ringu, postaveného v poltárskeho športovej hale, vstúpia borci zvučných mien a rozpútajú sa urputné boje. Galavečery bojových športov sa v malom okresnom meste už niekoľkokrát tešili veľkej popularite. Zrejme to ani 23. apríla nebude inak, veď po dlhšej súťažnej pauze vstúpi do ringu aj hlavný organizátor podujatia Peter Sitor, tréner bojovníkov Carnage Gymu Poltár. A veruže to nebude hocijaké stretnutie. Zabojuje o titul majstra Európy. Opasok si bude chcieť ukoristiť aj taliansky šampión. Peter Sitor sa na svoj súťažný comeback pripravoval v krajine, ktorá je kolískou thajského boxu. Tvrdí, že pobyt v Thajsku mu dal veľa po športovej aj duchovnej stránke. My sme mu krátko po návrate z exotickej zeme položili pár otázok.
Nedávno si sa vrátil z exotickej krajiny. Aké sú tvoje dojmy z pobytu v Thajsku?
Celkové pocity z Thajska sú absolútne skvelé. Navštívil som už veľa krajín, no táto vo mne zanechala najsilnejšie dojmy. Neviem, či ju ešte v mojom živote nejaká tromfne. Možno je to aj tým, že mojím dlhoročným snom bolo ísť práve do Thajska, vidieť a zažiť tamojšiu kultúru a hlavne byť súčasťou ich národného športu. Chcel som si thajský box užiť priamo tam, kde sa zrodil.
Zrejme táto cesta súvisela s tvojím blížiacim sa návratom do súťažného ringu.
Keď sa mi naskytla možnosť bojovať o tak vzácny titul, začal som sa zaoberať otázkou, kde by som sa mohol "uchýliť" a venovať sa len sám sebe, mimo všetkých denných povinností, aby som sa pripravil čo najlepšie. Najprv som chcel ísť do Anglicka, kde som s thajským boxom začínal. No s bývalým trénerom sa to nepodarilo časovo skĺbiť a tak prišla myšlienka a zároveň aj nutkanie odísť do kempu do Thajska.
Koľko dní si strávil v ďalekej krajine?
Ideálna dĺžka prípravy v Thajsku je aspoň šesť týždňov. No to mi absolútne nevyhovovalo, keďže sa musím venovať aj svojim zverencom a pripravovať samotné gala, čo nie je otázka jedného týždňa. Keď sa však začnem pohrávať s nejakou myšlienkou a upnem sa na ňu, tak si za ňou idem. Ani teraz tomu nebolo inak. V priebehu dvoch dní som sa rozhodol, že do Thajska vycestujem aspoň na necelý mesiac. Zobral som so sebou aj svojho zverenca Mariana Janiša, ktorému dal kemp určite veľmi veľa.
Peter Sitor (vľavo) vycestoval do Thajska so svojím zverencom Marianom Janišom (vpravo). (zdroj: Z albumu P. Sitora)Ako by si v krátkosti charakterizoval tamojších ľudí?
Thajčania sú veľmi pokorní, čo sa mi páčilo. Samozrejme, že to isté očakávajú aj od iných. Páčilo sa mi ich zmýšľanie, ktorému veria. Zhrnul by som to do vety: Konaj dobro, dobré sa ti vráti. V tomto duchu sa snažia žiť. Určite sú tam aj špekulanti. Vo väčšej miere tam však prevláda pokoj a pomocná ruka.
Nemal si problém aklimatizovať sa v krajine, ktorá je úplne odlišná od tej našej?
Prvé dni som bol úplne nabitý energiou. Tréningy som si aj napriek ich náročnosti dokonale užíval. No bol tu problém, ktorý som mal od začiatku až do konca prípravy. Začal sa prejavovať po prvom týždni a spôsoboval mi veľké problémy. Nevedel som si zvyknúť na šesťhodinový časový posun. Aj napriek zo dňa na deň väčšej vyčerpanosti z tréningov som nevedel poriadne spávať. Ešte o druhej v noci som sa prehadzoval a nevedel som zaspať. Pritom som už rozmýšľal o tom, že o necelé tri hodiny vstávam a vedel som, čo ma čaká.
Aký bol tvoj tréningový plán?
O pol piatej budíček. O piatej ráno sme chodili behať cca 10 - 11 kilometrov. Nasledoval tréning. O 15.00 hod. sa začínal druhý tréning a takto sa to točilo dookola. Skutočne boli chvíle, keď som si myslel, že už asi skolabujem. No vtedy som mal pred očami zápas, ktorý ma čaká, a ktorý určite nebude jednoduchý. No a to nehovorím o klíme. Aktuálne je tam leto v plnom prúde a tá vlhkosť tam tiež zohráva svoju úlohu.
A čo thajský tréner?
Tréner a všetci v gyme boli pokorní a usmievaní. No keď bolo treba, vedeli byť poriadne razantní. Tento kemp vo mne zanechal veľa nielen po športovej, ale aj po duchovnej stránke. Posunul ma niekde inde, za čo som tejto ceste veľmi vďačný a verím, že to všetko ešte zúročím.
Ako si na tom zdravotne, keďže vieme, že súťažne si pauzoval pre zranené ramená?
Čo sa týka ramien, tak to ešte stále nie je ono. Vyšetrenia potvrdili, že mám posunutý resp. vysunutý stavec, a ten mi robí problémy aj s ramenami. Mal by som si to dať dokopy, no nie je čas. Sú tréningy, ktoré zvládnem v pohode a sú aj také, keď sa neviem poriadne sústrediť, keďže cítim každý pohyb. Dal som už slovo a nechcem sa "vyhovárať". Možno by sa mi už takáto šanca nenaskytla. Nechcem si ju nechať ujsť.
Tvojím protivníkom v ringu by mal byť taliansky šampión Alessandro Crescenzi. Poznáš tohto bojovníka?
Viem o ňom len veľmi málo, takže sa na neho snažím pripraviť čo najlepšie. Absolútne netuším, čo od neho môžem v ringu očakávať. Viem, že to bude náročné aj z dôvodu, že má značnú výškovú prevahu. Okrem toho veľmi chce vybojovať opasok a odniesť ho späť do svojej krajiny, čo je pochopiteľné.
Máš obavy alebo vstúpiš do ringu bez rešpektu?
Do zápasu idem určite s pokorou. Verím, že zvíťazím, pretože je to mojím snom, ktorý chcem premeniť na realitu. Viem, že veľa ľudí mi neverí. Nevytýkam im to, pretože viem, že oni môjho súpera vnímajú ako aktívneho zápasníka. Naopak, vedia, že je som už veľmi dlhú dobu nezápasil. V podstate mi neveria oprávnene. No ja si vo svojom vnútri verím a tiež verím, že ten opasok pre Slovensko vybojujem. Opakujem však, že do zápasu vstúpim s pokorou. Nemám rád taký typ ľudí, ktorí idú do boja s veľkým egom a súpera už dopredu odpíšu. Samozrejme, zápasník si musí veriť. Veď v ringu nejde o fazuľky a nikto za nikoho nekopne, ani neprihrá loptu spoluhráčovi. V ringu ide každý sám za seba a pokiaľ do neho vstúpi nepripravený, môže to mať skutočne zlé následky. Srdce, rozum a odhodlanie tu určite nesmú chýbať.
Peter Sitor počas prípravy v thajskom gyme. (zdroj: Z albumu P. Sitora)Aký je to pocit, keď vieš, že budeš bojovať pred zrakmi svojich priateľov, známych, dokonca aj zverencov, ktorých trénuješ?
Na jednej strane je to pre mňa veľký tlak, na druhej veľká výzva ukázať sa v čo najlepšom svetle. Pevne verím, že mi tento deň vyjde a budem najmä psychicky koncentrovaný.
Zrejme to nemáš jednoduché, keďže si v úlohe organizátora, pretekára a tiež trénera. Veď do ringu vstúpia aj tvoji zverenci Janiš, Hriň a Gaberová. Nie je toho na teba príliš veľa?
Som si vedomý toho, že som si zobral na plecia veľké sústo. Veď už len samotná organizácia galavečera dá poriadne zabrať, nehovoriac o tom, že musím čo najlepšie pripraviť svojich zverencov a v neposlednom rade aj seba. Okrem toho musím zvládať každodenné povinnosti. Viem, že to nie je a ani nebude jednoduché. No je to pre mňa veľká, možno najväčšia výzva, akú som doposiaľ absolvoval. Niekomu sa to môže zdať jednoduchou záležitosťou, ale vôbec to jednoduché nie je. Keby bolo, tak by to robil každý. Preto sa v určitých situáciách cítim úplne bez energie a inokedy som ňou nabitý. Verím, že nesklamem ako bojovník, tréner ani ako organizátor a diváci budú spokojní.
Čo očakávaš od svojich zverencov a čo od seba?
Neviem presne definovať, čo očakávam. No pevne verím, že nám všetkým vyjde tento deň a že ľudia, ktorí sa podujatia zúčastnia, si odnesú pekné športové zážitky a budú svedkami adrenalínom nabitých momentov, ktoré v ringu predvedieme.
Tešíš sa na gala? Kto ti pomáha pri jeho organizovaní? Majú sa fanúšikovia bojových športov na čo tešiť?
Samozrejme. Keby ma to netešilo, tak to nerobím. Všetky podujatia, ktoré som organizoval, som robil s radosťou, aj napriek tomu, že už vopred viem, čo všetko ma čaká a že to vôbec nebude jednoduché. No robím to rád a s vedomím, že mojím pričinením prichádza pre ľudí z nášho mesta niečo záživné, na čo sa môžu pozrieť a vychutnať si to. Teší ma, že naše malé mestečko môžem takýmito akciami a so svojimi zverencami reprezentovať v dobrom svetle. Čo sa týka organizačných vecí, tie nechávam radšej na seba, keďže už viem, kde, čo a ako. Pomáha mi rodina, okruh priateľov a moja snúbenica Adrianka, ktorá je v tomto smere veľmi chápavá a stojí pri mne. Verím, že sa fanúšikovia majú na čo tešiť. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sa podujatie vydarilo.
