LUČENEC. Lucka Kapičáková má osem rokov a už v tomto veku vyniká svojím talentom v šachu. Mama a tréner odhalili jej výnimočný talent náhodne. „Keď mala Lucka päť rokov, boli sme v meste a uvideli sme pána Laurencsika hrať pred zmrzlinárňou šach s jedným chlapcom v Luckinom veku. Hru s ním si vyskúšala aj Lucka a tak sa to celé začalo,“ hovorí Monika Kapičáková, Luckina mama.
Ťahy ju učil aj lentilkami
Od tohto dňa trénovala niekoľkokrát do týždňa a úspech na seba nenechal dlho čakať. „Päť mesiacov po našej prvej partii pred zmrzlinou vyhrala svoju prvú súťaž v kategórii do osem rokov,“ hovorí Alexander Laurencsik, Luckin tréner. V priebehu ďalších štyroch mesiacov vyhrala približne desať súťaží. Podľa trénera je jej výnimočný talent nepopierateľný. „Je to v nej hlboko zakorenené. Spočiatku sme netušili, že sa tak rýchlo dostane na takto vysokú úroveň, ale čím ďalej sme sa stretávali, tým viac som bol o jej výnimočnosti presvedčený.“
Tréner Lucku učil najťažšie ťahy, napríklad jazdca, kreatívnym spôsobom. „Ujo mi rozložil lentilky po šachovnici a ťahmi jazdcom som ich pozbierala a mohla ich spapať,“ smeje sa Lucka.

Medzi najlepších patrila aj keď ešte vedela písať
Prvého turnaja sa podľa vyjadrenia Moniky obávali. „Dúfali sme, že vyhrá, aby neostala demotivovaná. Lucka je ale húževnatá a usilovná a jedna výhra nasledovala druhú.“ Prvý veľký úspech zožala na majstrovstvách Slovenska v Ľubovni v apríli 2014, kedy nemala ešte ani sedem rokov. „Hrala necelý rok a skončila ako štvrtá najlepšia na Slovensku.“ Bol to prvý turnaj, na ktorom bolo potrebné svoje aj partnerove ťahy zapisovať. Lucka však v tom čase ešte nevedela písať. „Ale napísala som ich. Mamina poprosila pani učiteľku, aby ma naučila písmená a čísla, ktoré som pri šachu musela vedieť,“ chváli sa malá šachistka. „Mohla dostať výnimku a nemusela písať, odrátali by jej desať minút hracieho času. Ale ona nástojčila, že to chce robiť poriadne,“ hovorí hrdý tréner.
Lucku podporili aj spolužiaci a dodnes sa tešia z jej úspechov. Závisť z ich strany necíti. „Keď som sa vrátila z majstrovstiev, opýtali sa, na ktorom mieste som skončila a radovali sa so mnou. Mám dobrých kamarátov.“ V tom istom roku vyhrala aj celoslovenský seriál turnajov Grand prix. „Grand prix sa hráva od októbra do mája, takmer každý víkend sú v rámci neho turnaje. Lucke sa podarilo vo svojej kategórii zvíťaziť, čo pokladáme za veľký úspech,“ hovorí tréner. Majsterkou Slovenska sa stala aj v roku 2015.

Lucka doteraz získala 22 ocenení. Medzi nimi aj titul najlepšieho športovca Fiľakova za rok 2015. „Lucka totiž hráva tretiu a piatu ligu aj za FTC Fiľakovo.“
Šach sa stal každodennou súčasťou Luckinho života. „Aj keď ideme v aute na súťaže, hráme s ujom Laurencsikom šach. Bez šachovnice. On mi povie ťah a ja poviem svoj. Takto odohráme skoro celú partiu,“ hovorí Lucka. Tréner hovorí, že šach očividne cibrí aj Luckinu pamäť. „Dokáže aj po týždni spamäti zopakovať každý svoj ťah aj ťah súpera v odohratej partii. Naučiť sa básničku do školy je pre ňu teda malina.“
Potrebovali by finančnú podporu
Kvôli šachovým turnajom má v škole individuálne vyučovanie. „Utorky má skrátené a v piatok do školy nechodí. Tie turnaje sú časovo veľmi náročné. Pred dvoma týždňami sme boli od soboty do utorka na medzinárodnom turnaji v Budapešti a v piatok sme cestovali do Poľska,“ hovorí Monika. Okrem šachu Lucka rada tancuje a maľuje. „Chodím aj na výtvarnú, vlani moje dva obrazy vyhrali druhé a tretie miesto v Hongkongu,“ pochváli sa Lucka. Šach pre ňu ale ostáva prioritou.
Niekoľkodenné turnaje sú pre rodinu finančne veľmi náročné. „V lete budú školské majstrovstvá v Grécku, kde sme boli aj vlani. Vtedy tam boli majstrovstvá sveta, tento rok budú v Gruzínsku. Či sa Lucke podarí zúčastniť sa ich, bude závisieť od financií, ale je to jej veľkým snom,“ hovorí Monika. Aby mohli ďalej rozvíjať Luckin talent a chodiť na turnaje, potrebovali by finančnú podporu. „Náklady na jeden turnaj, ako je ten v Grécku, rátame v tisíckach eur. Je to naozaj náročné,“ hovorí Monika.
Lucka má už dnes vo svojej budúcnosti jasno. Šach v nej zohráva hlavnú rolu. „Keď budem veľká, chcela by som si otvoriť šachovú školu,“ zakončí.