DIVÍN. Marian Kompánek pôsobil väčšinu života ako obchodník v medzinárodnej firme. Rodák z Brezna bol medzi ľuďmi známy aj ako športovec, ktorý vynikal vo volejbale. Vo svojom vnútri však pred rokmi začal pociťovať prázdno a rozhodol sa vydať iným smerom. Začal maľovať obrazy a zriadil umeleckú galériu. Dnes žije v Divíne, kde o niekoľko dní otvára svoju výstavu, ktorá je prierezom jeho desaťročnej tvorby.
Marianova tvorba. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Prečo ste sa rozhodli odkloniť od zabehnutých koľají vášho predchádzajúceho života?
- Povedal som si, že všetky víťazstvá i prehry mám už za sebou a pustil som sa do toho ako do svojej poslednej veľkej výzvy. K výtvarnému umeniu som inklinoval už v detstve, chodil som na výtvarnú. Neskôr som päť rokov študoval u akademickej maliarky Soni Herényiovej v Bratislave.
Hoci sa maľbe venujete len niekoľko rokov, meno Kompánek je v umeleckých kruhoch známe.
- Áno, je to najmä vďaka môjmu príbuznému, Vladimírovi Kompánekovi. Vo svete umenia bol známy, žiaľ umrel pred niekoľkými rokmi. Práve vtedy som namaľoval jeden zo svojich obrazov, ktorý bude tiež súčasťou výstavy. Počas maľovania sa mi objavovali rôzne symboly, ako stopy či anjeli, bolo to veľmi zvláštne.
Umeniu ste sa naplno začal venovať pred desiatimi rokmi. Prečo práve tento umenie, prečo ste sa nerozvíjali iným smerom?
- Po dlhodobom obchodovaní som v sebe pocítil prázdno, mal som potrebu urobiť niečo pre svoju dušu. Keď maľujem, nafúkam si svoju bublinu, v ktorej sa ma nedotýkajú žiadne impulzy. Vtedy zo mňa vychádzajú také veci, ktoré by som zo seba inak nedostal. Najhlbšie myšlienky a pocity vychádzajú na povrch práve vtedy, keď sme vo svojom tichu, vo svojej bubline.
Tam hľadáte inšpiráciu?
- Inšpirácia je všade, v prežitom živote, v spoločnosti, v medziľudských vzťahoch, v pohľade na súčasnú dobu. Od jedného priateľa som dostal nápad maľovať maky, tie stále maľujem veľmi rád.
Vaše obrazy sú teda odrazom vášho osobného vnútra?
- Rozhodne. Sú odrazom mňa a je v nich skrytá symbolika. Všetko, čo maľujem, si s niečím spájam. Napríklad maky u mňa symbolizujú život. Život je krátky a krásny, rovnako ako maky. Sú krásne, ale žijú krátko. Niekedy používam aj obrázky ako predlohy, ale vždy do toho vkladám niečo svoje. Nereprodukujem ich a nemaľujem ani na objednávku.
Marianova tvorba. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Ktoré z diel vás najviac vystihuje?
- Obraz dvoch kohútov. Je na ňom vyobrazený boj kohútov, život sám je boj. Sú momenty, kedy si človek povie, že už nemôže ďalej, nemá síl a je na dne. V takom momente som potreboval namaľovať práve toto. Život stojí za to, aby človek bojoval ďalej.
Dal vám tento najviac zabrať?
- Nie, myslím, že to boli životné hodiny. Vyobrazujú rôzne obdobia života človeka, ktoré sa opakujú a cyklia. Mám takýchto hodín doma ešte niekoľko, pochádzajú z môjho obdobia premýšľania o živote.
Každého umelca ženie do tvorenia iná emócia- radosť, smútok, hnev. Čo je vašim hnacím motorom?
- Ako pre väčšinu ľudí, je to beznádej, splín a určite aj radosť. Mne sa tvorí najlepšie, keď som sám a keď nie som v najlepšej forme. V období, keď som mal osobné i zdravotné problémy za rok som namaľoval aj 80 obrazov.
A čo technika, s čím a na aké materiály zvyknete tvoriť?
- Tvorím najmä olejom, akrylom, pastelom, občas vytvorím nejakú koláž z rôznych materiálov. Základ obrazov tvoria plátno či preglejka, ale niekedy namaľujem obraz, napríklad, aj na dvierka kuchynskej linky (smiech).
Je farba, ktorú preferujete a máte najradšej?
Marian Kompánek. (zdroj: Klaudia Kovácsová)- Mám rád jasné, iskrivé farby, najmä bielu, čiernu a červenú. Tá v mojej tvorbe prevláda. Čierne pozadie napríklad používam často pri holandských zátišiach. Ľudia si myslia, že som pri ich tvorbe smutný, lebo sú temné, ale nie je to tak. Čierna u mňa neznamená smútok, je to v živote normálna bežná farba.
Prejdime na vašu výstavu. Čo všetko bude jej súčasťou?
- Na výstave budú môcť návštevníci vidieť desaťročný prierez mojou tvorbou a aj mojim životom. Vystavených bude viac ako 80 mojich obrazov a päť obrazov mojej partnerky Eriky Braunerovej.
Takže umelecký pár. Erika, venovali ste sa maľbe ešte predtým, než ste stretli svojho partnera?
- Predtým, ako som spoznala Mariana, som nemaľovala vôbec. On ma v podstate inšpiroval a postrčil do toho, aby som začala tvoriť. Momentálne som si s tým dala pauzu, ale to sa časom možno zmení. Z mojej tvorby nám ostalo len posledných päť obrazov, ktoré budú vystavené.
Erika Braunerová. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Marian, sú všetky obrazy, ktoré budú vystavené, aj na predaj ?
- Väčšina. Každý obraz je pre autora ako jeho dieťa a niektorých sa nedokáže vzdať. Aj na tejto výstave mám takých mnoho. Sú hlboko v mojej duši a nedokážem ich predať. Jeden taký sa volá Vášeň a návštevníci ho uvidia na mojej výstave tiež. Vznikol zaujímavým spôsobom- vytváral som v jednom grafickom programe krivky, ohýbal som ich a zrazu sa tam zjavil a musel som ho namaľovať.
Vernisáž výstavy Pozdrav z bubliny sa bude konať 1. apríla o 18-tej hodine v priestoroch galérie Bloom Divíne.
Verejnosti bude sprístupnená každý víkend do konca apríla. Ak by sa niekto chcel prísť pozrieť v inom termíne, treba sa dohodnúť telefonicky.
