Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Nevestine vence boli hotové umelecké dielo

Súčasťou tradičného folklórneho odevu pri rôznych príležitostiach boli aj vence, či party. Táto ženská ozdoba bola doslova umeleckým dielom.

Príbelské svadobné vence neveste prišívali o vlasyPríbelské svadobné vence neveste prišívali o vlasy (Zdroj: Zuzana Balážová)

PRÍBELCE. Vencami a partami si v minulosti pri rôznych príležitostiach dievčatá zdobili hlavy. Táto súčasť tradičného odevu bola doslova umeleckým dielom a často krát sa dedila z pokolenia na pokolenie. Aj dnes prezentujú folklórne súbory, či skupiny túto časť odevu, avšak, podľa odborníkov sú dnešné party, či vence podobou na míle vzdialené tým pôvodným.

„Dnešné vence, či party, ktoré používajú napríklad folklórne súbory, už vôbec nie sú také, ako bývali v minulosti. Zdobia sa väčšinou čínskymi umelými kvetmi a vyzerajú gýčovo,“ vysvetľuje etnologička Zuzana Balážová z Príbeliec. „Veľké kvety žiaria rôznymi farbami, sú tam pomiešané ruže s nezábudkami a vôbec to nevyzerá dobre. Kedysi všetko malo svoju formu a muselo spĺňať estetickú hodnotu,“ konštatuje odborníčka.

SkryťVypnúť reklamu

Jednou zo súčastí na výrobu  vencov, či párt je boroštian. „Ide o malé kvietky, či iné voskové súčasti, z ktorých sa veniec vyskladal,“ vysvetľuje. Okrem boroštianu sa vo vencoch vyskytovali aj papierové, látkové kvety, sklenené duté perly, zrkadielka, trasilká a iné dostupné ozdoby.

Práve dnešná vzdialená podoba tradičných ozdôb hlavy, motivovala túto zanietenú folkloristku k tomu, aby oživila ich tradičnú výrobu. A tak vznikol zaujímavý projekt - Rekonštrukcia výroby tradičných párt a vencov. Projekt sa realizoval s finančnou podporou Ministerstva kultúry a prispela aj samotná obec Príbelce. Prvá jeho časť sa konala minulý rok v školiacom zariadení  miestneho Agrodružstva  Vínny dom v Príbelciach. „Prvá časť bola venovaná výrobe súčastí venca,“ priblížila autorka projektu. Druhou časťou projektu, ktorá zatiaľ čaká na svoju realizáciu, je samotná výroba party a venca.

SkryťVypnúť reklamu

Veniec, či parta

Medzi vencom a partou vo význame nie je rozdiel.  Nosili sa v závislosti od regiónu. V niektorých regiónoch dievčatá nosili party, v iných vence. Veniec mal vždy tvar kruhu, ktorý sa dával okolo hlavy. Parta má rôzne podoby a tvary. „Napríklad na Cerovej vyzerá parta, ako keby ste mali na hlave prevrátené vedro, na Lešti vyzerala parta, ako lata, z ktorej viselo množstvo stužiek,“ uvádza pre lepšiu predstavu Zuzka.

Party zvyčajne bývali honosnejšie a prácnejšie na výrobu, ako vence, preto v niektorých regiónoch zanikli, alebo ich nahradili vence. „Parta z Dačovho lomu bola z kartóna, alebo lepenky, potiahnutá čiernou zamatovou látkou, ozdobená červenou saténovou látkou s množstvom flitrov a korálok. Zadná časť bola plná vyšívaných stúh, ktoré zakrývali neveste chrbát. Myslím, že v medzivojnovom období ľudia schudobneli, takže si nemohli dovoliť kupovať súčasti potrebné na výrobu párt, tak ich časom vymenili za vence, ktoré boli lacnejšie.“

SkryťVypnúť reklamu

V obciach Hrušov, či Príbelce, ešte stále môžeme pri rôznych cirkevných príležitostiach, alebo svadbách vidieť mladé dievčatá ozdobené vencami. Vence a party označovali status, znamenali, že nositeľka je ešte deva.  „Keď mala žena na hlave čepiec, bol to znak, že je vydatá, mládenec tak vedel, že si ju už nemôže nahovárať, ale keď mala veniec, alebo partu, tak naznačovala, že je slobodná,“ hovorí o základnom rozlišovacom prvku. Podľa slov odborníčky, mal tiež veniec symbolizovať, že dievča je ešte panna. „Do vencov sa kombinoval aj rozmarín, ktorý bol symbolom panenskej poctivosti.“

V niektorých dedinách dievčatá nosili vence už na konfirmáciu, v Príbelciach mali vence výlučne svadobný charakter. „Dievča malo vence len dva krát v živote. Na tretie ohlášky išla nevesta do kostola s družicami, stála na kameni pred oltárom a vtedy mala prvý krát na hlave vence,“ hovorí etnologička s tým, že druhý krát a teda aj posledný, ich mala v svoj svadobný deň.

„Hrušov je katolícka dedina, tam na rozdiel od Príbeliec, dievky nosili vence pri viacerých cirkevných príležitostiach,“ dodala.

„U nás, keď umrelo dievča, tak ju pochovávali v dievčenskom oblečení, ale napríklad v Hrušove ju pochovali v svadobnom venci a vence na hlavách mali aj družičky, ktoré išli okolo truhly,“ vymenuje rôzne príležitosti, kedy tento symbol zohrával dôležitú úlohu.

Ako ďalej zdôrazní, rozdiel medzi evanjelickými a katolíckymi tradíciami v oblasti pokrývok hlavy, je aj v ich zdobení. „Evanjelici dodržiavali určitú striedmosť ich zdobenia, používali sa svetlé pastelové farby, bledomodrá, bledoružová a biela, kým katolícke dediny mali výrazné farby, červenú, krikľavo ružovú a podobne.“

Boroštianové ozdoby

Mnoho folklórnych skupín sa pri stvárnení tradícií vracia aj ku svadobným zvykom a obyčajom. Pri týchto programoch používajú svadobné vence, či party, ktoré nie sú identické s originálmi a zvyčajne majú problém ich zhotoviť, alebo zohnať. „U nás sa vence robili z látkových, alebo papierových  kvietkov a tiež z boroštianu a práve tie voskované kvietky sa už v dnešnej dobe nedajú kúpiť. Preto je tento projekt zameraný na výrobu týchto kvietkov,“ vysvetľuje autorka hlavný zámer projektu.

Účastníci projektu sa pod odborným vedením lektorky Moniky Zapletalovej naučili, ako sa boroštian dá vyrobiť. „Som rada, že projekt bol úspešný a že sme získali finančné prostriedky na zorganizovanie trojdňového kurzu. Súčasťou bola aj odborná prednáška o tom, čo to party a vence sú. Neskôr sme sa učili vyrábať látkové, ale aj boroštianové kvietky,“ vysvetlila priebeh kurzu.

Na výrobu boroštianu použili súčasné materiály, ako je modelovacia hmota. „Vytvarovali sme ju do tvaru kvietku, alebo slzičky a potom sme ju sviečkou voskovali.“ V rámci kurzu sa účastníci neplánovane dozvedeli aj o iných technikách výroby súčastí vencov. „Mali sme to šťastie, že na kurz sa prihlásil aj mladý muž, etnológ zo Srbska. Priniesol si zo sebou raznicu a naučil nás ich spôsob výroby kvietkov, ktoré vyrážal z látok pomocou tej raznice,“ teší sa z obohatenia kurzu organizátorka.

Zuzka verí, že projekt bude mať pozitívny efekt a jeho účastníci naučia výrobu súčastí vencov a párt ďalších ľudí v regiónoch. „Tým sa folklórnym kolektívom otvorí možnosť dostať sa skutočne k autentickým súčastiam krojov,“ verí autorka projektu.

Pri otázke, čo ju motivovalo k myšlienke naučiť sa vyrábať originálne vence a party, prinesie veľkú krabicu. „Mám odložené vence ešte od mojej maminy,“ vysvetľuje a opatrne vyberá rodinnú vzácnosť. V tej chvíli je jasné, prečo je výroba vencov taká náročná.

Príbelské vence sa skladajú z troch, bohato zdobených častí. „Jednotlivé časti sa neveste prišívali o vlasy,“ približuje etnologička a zároveň dodá, že posledná nevesta sa v Príbelciach vo vencoch vydávala v roku 1972. Ešte sa však nájdu nevesty, ktoré idú na posledné ohlášky pod venci, alebo sa v nich aspoň vyfotia na pamiatku.

Nevesty pre krásu museli trpieť

Ak sa hovorí, že pre krásu sa musí trpieť, pre nevestu v príbelských vencoch to platí dvojnásobne. „O siedmej ráno jej všetky tri časti vencov prišili o vlasy. Vence vážili kvôli bohatej výzdobe aj niekoľko kilo,“ opisuje Zuzka a popýši sa svojim rodinným pokladom. Tradícia odčepčenia nevesty o pol noci, príbelskú nevestu od krásneho, ale ťažkého nákladu neodbremenila. „U nás nebola takáto tradícia. Nevesta mala  vence na hlave do druhého rána, kým neskončil prvý svadobný deň. Keď si krátko oddýchla do domu prišli ženy – zavijárky a tie mladuchu začepčili do čepca.  Potom sa začepčená mladucha v spoločnosti žien vybrala do kostola na vádzku, kedy ju do stavu ženy uviedol kňaz. Keď sa z kostola vrátili domov, začala zábavná časť svadby a vykrúcanka,“ približuje svadobnú tradíciu.

Pri prezeraní krásne vyzdobených vencov nás upútajú malé zrkadielka upevnené na drôtikoch. „Aj táto ozdoba mala svoj význam. Keď dievča malo na hlave vence, stávalo sa nevestou, už nebola statusom ani dievka, ani žena a ľudia verili, že bez statusu nie je chránená pred zlými silami. Preto na vence dávali zrkadielka, ktoré ako kráčala, hrali rôznymi odleskami svetla, čo malo odplašiť prípadné magické sily, ktoré by jej mohli uškodiť,“ uviedla na vysvetlenie.

Táto krásna súčasť našich ľudových odevov, síce, začala upadať do zabudnutia, našťastie sú nadšenci, ktorým záleží na udržiavaní tradícií, ktorých súčasťou je aj odev a sú ochotní nielen chrániť a uchovávať ich, ale aj objavovať a oživovať. 

 

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 076
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 540
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 318
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 292
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 662
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 938
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 457
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 883

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  2. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  6. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  7. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  8. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 749
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 914
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 410
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Expres Za horami, za dolami zdolá vyše 600 kilometrov, pričom prejde 40 tunelmi.


5 h

Poznáme výhercov veľkej záhradkárskej súťaže.


11 h

Spolupráca štátu s UNIPHARMOU sa osvedčila a počas pandémie ukázala ako spoľahlivá. Napriek tomu zákonodarcovia uvažujú o zmene, nad ktorou visí množstvo otáznikov, vládnu pochybnosti.


17 h
Nová cyklotrasa je ďalším lákadlom Horehronia.

Takmer 90 km dlhá cyklotrasa vedie horským prostredím s výhľadmi na Kráľovu hoľu.


7. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Takmer 90 km dlhá cyklotrasa vedie horským prostredím s výhľadmi na Kráľovu hoľu.


7. aug

Mesto v odvolaní spochybnilo výpoveď svedka.


14 h

Ani v oblastných futbalových súťažiach nebola núdza o zaujímavé zápasy.


a 1 ďalší 7. aug

Náklady za múku, ryžu alebo olej súpli prevádzkam o tristo percent.


17 h

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  2. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  6. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  7. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  8. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 749
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 914
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 410
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu