DOLNÁ STREHOVÁ. Radosti, starosti, chvíle šťastia aj smútku. To všetko prináša život futbalového funkcionára zapáleného pre najpopulárnejší šport na svete. Za tri desaťročia toho na trávnikoch zažil neúrekom. Vzostupy, pády, oslavy víťazstiev i trpkú chuť prehier. Manažér dolnostrehovského Prameňa Ján Hriň si na funkcionársku stoličku zasadol 4. februára 1986. Klub v obci, ktorej názov často skloňujú aj dovolenkári, je jeho srdcovkou.
Spomienky na futbalové začiatky
Veľmi dobre vie, aké je to drať kopačky na ihrisku, keďže má za sebou aj hráčsku kariéru. Vie, že ani sedieť na manažérskej stoličke nie je med lízať. A je jedno, či ide o dedinský alebo mestský klub. Ak sa má futbal robiť poriadne, funkcionári sa musia zvŕtať rovnako svižne ako hráči na trávniku. No a v Dolnej Strehovej vždy chceli robiť dobrý a poctivý futbal. Svedčia o tom aj úspechy, ktoré tamojší Prameň v minulosti vyniesli až do III. ligy Stred. Ján Hriň na tieto chvíle rád spomína. Rovnako ako na svoje futbalové začiatky, ktoré majú s podmienkami dnešnej mládeže už málo spoločného.
„Moje futbalové začiatky siahajú do čias, keď som dral lavice Základnej školy v Prielohu. Kdeže bola lopta. Cez prestávku sme si vzali gumu na gumovanie a poďho hrať futbal. V Dolnej Strehovej v tom čase žiacke mužstvo neexistovalo a tak sme zápolili len v školských turnajoch. Až keď som prešiel medzi dorastencov, okúsil som pravú súťaž,“ zaspomínal si Hriň a podotkol, že na tréningy dochádzal do Senného na bicykli. Neskôr ho vozili autom. Farby Dolnej Strehovej začal hájiť v roku 1983. O jedenásť rokov definitívne zakvačil kopačky na klinec. Stalo sa tak po stretnutí Dolnej Strehovej s Hajnáčkou. „V tom čase som už bol nielen hráčom, ale aj funkcionárom klubu,“ pripomenul manažér Prameňa.
Veľké úspechy malej dediny
Kde sa zíde dobrá partia, práca ide od ruky. Dolná Strehová mala šťastie na futbalových nadšencov. Vyhrnuli si rukávy a poďho brigádovať. Dnes sú už takéto chvíle na športoviskách skôr vzácnosťou ako samozrejmosťou. „Postupovali sme krok za krokom. Začali sme budovaním nášho futbalového stánku. Chceli sme na zápasy pritiahnuť čo najviac divákov.“
Systematická práca priniesla prvé ovocie. V sezóne 1988/1989 sa Dolná Strehová tešila z postupu do vtedy najvyššej okresnej súťaže. V súťažnom ročníku 1990/1991 v Prameni zapíjali ďalší úspech – postup do krajskej súťaže. No to ani zďaleka nebol koniec postupových radostí. V lete 1997 získal dolnostrehovský futbal štedrého sponzora Viliama Speváka. „Práve s ním som v našom futbale zažil najkrajšie časy. V sezóne 1999/2000 sme zaklopali na dvere IV. ligy JUH. Neskôr sme sa ocitli na prahu III. ligy Stred. Na trávniku sme sa ocitli zoči – voči Námestovu, Martinu a ďalším silným súperom,“ hovorí Hriň a v spomienkach sa vráti na trávnik Prameňa v deň, keď Dolná Strehová nastúpila na svoj prvý treťoligový duel. Hostila v ňom rezervu Žiliny. „Pre našich fanúšikov bol tento zápas skutočným zážitkom. V radoch súpera boli piati legionári tmavej pleti.“ Prameň v tejto súťaži nebol len do počtu. Jeho premiérová sezóna v III. lige dopadla úspešne. Obsadil veľmi peknú 5. priečku.

Chcú si zachovať piatoligovú príslušnosť
Po rokoch úspechov nasledovali horšie časy. Dolná Strehová sa s III. ligou rozlúčila a po troch sezónach plných záchranárskych prác sa v roku 2011 porúčala aj zo IV. ligy. Nejednému funkcionárovi Prameňa sa vtedy zarosili oči. Zostup do V. ligy zamrzel aj Jána Hriňa. Aktuálne klub bojuje o udržanie sa v tejto súťaži. „Urobíme maximum pre to, aby sme si piatoligovú príslušnosť zachovali. Chceme naďalej baviť našich fanúšikov pekným futbalom a spestrovať športové dianie v našej obci,“ podotkol manažér. Za zmienku stojí aj fakt, že klub pravidelne od roku 1976 organizátorsky zastrešuje jeden z najstarších turnajov v kraji. Možnosť zabojovať o pohár starostu Dolnej Strehovej si každoročne nenechajú ujsť nielen slovenské mužstvá, ale aj kluby spoza hraníc. Cenná trofej z pôdy Prameňa má už svoje čestné miesto aj vo vitríne lučeneckého LAFC, zvolenskej Lokomotívy, Fiľakova, Košíc, Martina, Podbrezovej, niekdajšej Ozety Tornaľa či maďarského VSE Szécseny.
Dolnostrehovský Prameň má bohatú históriu. Manažér Ján Hriň je jej neodmysliteľnou súčasťou. Rád spomína na svojich bývalých spolupracovníkov, hráčov, ktorí hájili farby klubu. Váži si všetkých, ktorí aj dnes podporujú klub, neváhajú nezištne pomôcť a obetujú svoj voľný čas pre futbal. Vie, že šport sa nedá robiť z donútenia. Len zanietené srdce môže naštartovať úspechy. Verí, že dobrý futbal v Dolnej Strehovej nezakape a na tamojšom ihrisku bude pulzovať život sprevádzaný povzbudzovaním fanúšikov.
