Pamätník najslávnejšieho štrajku v dejinách Československa chátra

FIĽAKOVO. V tomto roku si Fiľakovčania pripomínajú osemdesiate výročie miestneho robotníckeho štrajku. Pri tejto príležitosti by chcela samospráva zrevitalizovať pomník, ktorý v roku 1961 postavili na počesť štrajku. Hoci je národnou kultúrnou pamiatkou, je v dezolátnom stave.

Majiteľom napísali listy

Pomník štrajku robotníkov stojí na vrchu Červená skala, miestnym známy ako Vereška či Vöröskő. Samospráva sa oň nemôže starať ani ho obnoviť, pretože leží na súkromných pozemkoch. „V mene mesta sme napísali listy všetkým osemnástim majiteľom pozemkov, na ktorých sa nachádza pomník a prístupová cesta k nemu. Žiadame v ňom o povolenie na vstup na ich pozemky, aby sme okolie pomníka mohli vyčistiť a vrátiť mu dôstojnosť,“ hovorí Attila Agócs, primátor mesta.

Ak by sa im to podarilo, v rámci pripomienky výročia by chceli zorganizovať aj menšiu pietnu slávnosť. „Musíme okolie pomníka dať doporiadku, ak tam chceme položiť aspoň veniec. V tomto stave sa tam vôbec nedá dostať, celé okolie je zarastené a nedostupné.“ Pamätník na Červenej skale je posledným pomníkom, ktorý pripomína veľký štrajk. V minulosti sa v meste nachádzala aj bronzová pamiatková tabuľa, ktorá bola umiestnená na budove dnešného kultúrneho strediska. Tú však ukradli.

Plakety udeľované za socializmu pri príležitosti výročia štrajku. (zdroj: Marián Mesiarik)

V rámci štrajku táborili na vrchu

Robotnícky štrajk z júla roku 1936 je dodnes považovaný za jeden z najväčších mzdových bojov v histórii krajiny. „Najprv začali štrajkovať robotníci zo stolárskej dielne, neskôr sa pridali ďalší. Napokon 1800 robotníkov smaltovne Sfinx, neskôr známej ako Kovosmalt, vstúpilo do štrajku, pretože správa fabriky odmietla ich požiadavku na zvýšenie miezd,“ priblížila Viktória Tittonová, riaditeľka Hradného múzea vo Fiľakove. Spočiatku štrajkujúci nechceli opustiť závod, napokon ich vyhnali a usadili sa na vrchu Červená skala- Vöröskő a na miestnom futbalovom ihrisku.

„Takmer mesiac na týchto miestach spoločne bývali v stanoch a poľnohospodári z okolia im poskytovali stravu,“ informovala riaditeľka. Bol proti nim zorganizovaný aj policajný zásah, štrajk sa však skončil v auguste víťazstvom robotníkov. „Vedenie im napokon zvýšilo mzdy o 10 percent a štrajkujúci dokonca dostali 100-tisíc Kč navyše,“ dodala. Fiľakovský štrajk, v ktorom robotníci preštrajkovali približne 30-tisíc zmien, je dodnes považovaný za najväčší štrajk v histórii vtedajšieho Československa.

Obušky použité proti štrajkujúcim. (zdroj: Marián Mesiarik)

Samospráva by si chcela okrem robotníkov uctiť i Viliama Hulitu, vtedajšieho riaditeľa závodu, vďaka ktorému sa podľa primátora stalo Fiľakovo opäť mestom a prosperovalo. „Robotnícky štrajk bol zameraný práve proti Hulitovi. Treba si ale uvedomiť kontext doby. Bolo po veľkej hospodárskej kríze, ťažko sa dalo platiť veľké mzdy. Hulitovi sa napriek tomu nedá uprieť, že vďaka nemu sa závod stal takým úspešným, akým bol. Preberal ho s približne 800 zamestnancami a odovzdával s 4400 robotníkmi. Preto by sme na jeho počesť chceli dať vyrobiť bustu a odhaliť ju počas Dní mesta, v približne rovnakom čase, ako by prebehla pieta pri pamätníku štrajku,“ zakončil primátor.