FIĽAKOVO. A je to tu. Fiľakovskí kolkári majú dôvod na oslavu, mesto môže byť na nich právom hrdé. Pod majestátny hrad, ktorý sa vypína na sopečnom vrchu, sa vrátila extraliga. V súvislosti s postupom do najvyššej súťaže sme predsedovi a hráčovi kolkárskeho oddielu FTC Fiľakovo Ladislavovi Flachbartovi položili pár otázok.
Ako vnímate tento významný športový úspech, ktorý sa podarilo kolkárskej partii áčka FTC Fiľakovo dosiahnuť?
Kolkársky šport má v našom meste nielen silnú tradíciu, ale aj pevné ciele. Máme kvalitnú hráčsku základňu a výborné podmienky pre ďalší rozvoj aj účinkovanie v najvyššej súťaži. Prvoligová sezóna 2015/2016 bola pre nás na jednej strane úspešná, no na druhej aj náročná.
Môžete byť, najmä čo sa týka spomínanej náročnosti, konkrétnejší?
Jej úvod poznamenalo zranenie jedného z našich kľúčových hráčov Sándora Szabóa. Ťahalo sa s ním vyše mesiaca. Uprostred súťaže odišiel za prácou do zahraničia Alexander Šimon. No a akoby toho nebolo dosť, tak na začiatku jarnej časti sezóny sa nám zranil Róbert Šmatlík.
Vieme, že klub poznačili aj smutné udalosti.
Áno. Veľmi ťažko sme niesli fakt, že nás navždy opustili dve veľké osobnosti nášho kolkárskeho oddielu. Vlani v lete sme dali posledné zbohom Mikimu Márkušovi, ktorý bol dušou našej kolkárne, našim dvorným fotografom a skalným podporovateľom. V polovici súťaže sme sa museli vyrovnať s náhlym úmrtím trénera áčka a nestorom kolkárskeho športu vo Fiľakove Gejzom Knappom starším. Jeho miesto zaujal a bremeno zodpovednosti na svoje plecia prevzal jeho syn Gejza, ktoré samozrejme vedenie klubu v jeho rozhodnutí podporilo.
Je obdivuhodné, že napriek týmto mimoriadne smutným okolnostiam ste zo svojich cieľov neupustili. Práve naopak.
Myšlienka pretaviť naše úspechy do postupu z prvej priečky nás neustále hnala vpred. Výkonnosť hráčov nasvedčovala, že dosiahnuť náš cieľ je reálne. Občas sa síce s nami trochu pohrala psychika, poznačili nás spomínané zranenia a výpadky, no dôležité je, že náš predsezónny cieľ sme dosiahli. Dokonca sme v poslednom zápase konečne zdolali nášho dlhoročného „strašiaka“ Jelšavu, ktorá napokon skončila až v druhej polovici tabuľky. Takže všetci sme nesmierne šťastní a pripravení naďalej robiť dobré meno nášmu mestu, klubu a tiež našim drahým Gejzovi a Mikimu, ktorí sa už, žiaľ, radosti z postupu nedožili.
Mená ktorých hráčov boli na súpiske počas tejto úspešnej sezóny?
Sándor Szabó, Alexander Šimon, Dušan Murín, Gejza Knapp ml., Attila Baláž, Róbert Šmatlík, Patrik a Ladislav Flachbartovci.
Boj o prvenstvo bol nepochybne napínavý, keďže na krk vám dýchali ambiciózna rezerva sučianskeho Tatranu a béčko veľkošarišského Slavoja.
Áno. KK Tatran Sučany B sme predčili len o pol pomocného bodu. Na konte sme mali zhodný počet bodov (29), zaznamenali sme rovnaký počet víťazstiev, remíz aj prehier. Béčko TJ Slavoj Veľký Šariš malo na konte o bod menej. Rád by som pripomenul, že v súťaži bolo aj béčko FTC Fiľakovo, ktoré síce obsadilo predposlednú 9. priečku, no situácia, keď má jeden klub v jednej ligovej súťaži dve družstvá, nie je celkom bežným javom.
Čo čaká fiľakovských kolkárov najbližšie?
O pár dní sa predstavíme na slovenskom šampionáte, na ktorom budeme mať zastúpenie vo viacerých kategóriách. No a potom príde tréningovo – dovolenkové leto. Načerpáme nové sily, aby sme v septembri s veľkou vervou vstúpili do najvyššej slovenskej súťaže. Touto cestou by som sa chcel poďakovať našim mentorom mestu Fiľakovo a FTC Fiľakovo. Tiež si ceníme finančnú, materiálu a aj psychickú podporu našich sponzorov a priaznivcov. V neposlednom rade ďakujeme našim rodinám za pochopenie, toleranciu a navodenie psychickej pohody. Hodu zdar!
