VEĽKÉ STRACINY. Skupina Midnight scream pôsobí na rockovej hudobnej scéne od roku 2000, no korene tejto zostavy siahajú až do roku 1988, kedy vznikla formácia Dark Mordor s oficiálnym miestom pôsobenia vo Veľkých Stracinách. Začiatkom roku 2000 sa dali dokopy gitarista z Dark Mordor Paľo Ďuriš a basák z Definition Miro László a vznikol projekt Midnight scream.
Päťčlenná partia dnes v zostave Jaroslav Šajgalík – spev, Pali Ďuriš -gitara, Michal Černák – gitara, Martin Kliment- bass, Renato Sanda – bicie, hrá zmiešaninu metalových štýlov heavy a trash metal, niekedy nazývanú aj power/trash, no v ich tvorbe sa objavujú aj iné prvky. V súčasnosti majú metaloví páni dokopy 165 rokov, no do starého železa ešte rozhodne nepatria.
Dôkazom je aj aktuálna práca na najnovšom šiestom albume vlastnej tvorby. Na konte však majú aj kazetové demo či dvojcédečko prevzatých vecí, ktoré nahrali ako promo pre podujatia. Posledný album bude podľa samotných tvorcov tvrdší a temnejší ako všetko, čo doteraz nahrali, no po prvý krát v histórii kapely sa na ňom objaví aj skutočná rocková balada.
Pri príležitosti avizovaného účinkovania skupiny na najväčšom rockovom festivale na Slovensku More than fest, ale aj aktuálnej práce na najnovšom albume, sme sa porozprávali so zakladajúcim členom Palim Ďurišom.
More than fest znamená, že budete na rovnakom pódiu s hudobnou "smotánkou" rockového žánru. Aké to je, stáť na rovnakom pódiu so svetovými osobnosťami?
- Teší nás to a samozrejme si to chceme patrične užiť. Kedysi by sa nám o tom ani neprisnilo, že osobne stretneme muzikantov, ktorých sme kedysi obdivovali len v časákoch a televízore. Je to pre nás česť hrať na súpiske s kapelami, ako sú Sodom, Children Of Bodom, Cradle Of Filth, Stratovarius, Dragonforce, Citron, Titanic a iní. Určite to bude super akcia!
Čo v kariére skupiny považuješ za najväčšie úspechy, na čo ste najviac hrdí?
- Určite aj to, že sme to vydržali robiť až dodnes, cez všetky možné strasti a problémy, ktorých nebolo málo. Túto cestu sme si zvolili, takže nám nezostávalo nič iné, len bojovať. Prvým výrazným úspechom bolo vydanie albumu My Girlfriend Death. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na koncerty a festivaly s kapelami ako Kreator, GammaRay, Masterplan, Grave Digger, Destruction. Zrejme najväčší úspech prišiel v roku 2013, kedy sme sa stali víťazmi celoslovenskej súťaže Wacken Metal Battle a ako víťazi sme dostali možnosť zahrať si na najväčšom metalovom festivale v Európe Wacken Open Air Festival, za účasti 80-tisíc návštevníkov. Lístky na tento festival sú už rok vopred vypredané behom pár hodín.
V období, kedy ste začali hrať, bola rocková muzika in a kapely rástli ako huby po daždi. Ako si na to obdobie spomínaš?
- Na moje začiatky koncom 80. rokov spomínam veľmi rád. Tá doba naozaj mala pre metalovú a rockovú muziku svoje čaro a atmosféru, všetko sa dialo úplne inak ako teraz, nebola síce taká možnosť informácií a dostupnosť čohokoľvek z muziky, ale keď niekto chcel, dalo sa zohnať všeličo možné od hudobných nosičov až po nástroje a vybavenie. Samozrejme, boli to všetko okamžite rarity, na ktoré sme boli patrične hrdí. Väčšinou sme v začiatkoch hrali na bežne dostupné veci ako Jolanky gitary a Amati bicie, Tesla efekty - zosíky, chodili sme slintať do predajní hudobnín na vtedy pre nás nedostupné gitary Ibanez a Marshall zosilovače.
Vzhľadom na dĺžku pôsobenia na hudobnej scéne ste dostatočne kompetentní na to, aby ste vedeli jednotlivé obdobia zhodnotiť. Ako muzike prialo obdobie, keď ste začínali a aké je to dnes?
- Toto by bola téma na samostatný rozhovor. Je veľmi ťažké v krátkosti zhodnotiť takmer tri dekády, ktoré nás sprevádzali v hudobnej branži. Zmeny a rozdiely tu sú obrovské. Všetko je iné - fans, médiá, vydavateľstvá, agentúry. Rozdiel je hlavne v tom, že niekedy boli kapely vyhľadávané, dnes sa musia tlačiť samé. Na marketingové veci je u nás metalová muzika veľmi nevďačný štýl, čiže o nejakom zárobku nemôže byť reč. Zvolili sme si túto cestu a osobne by som ponuku na iný štýl nevzal ani za cenu zárobku. Viem, že už by som to nebol ja, týmto smerom by som sa nedokázal predať.
Venovať sa muzike, cestovať na koncerty, to znamená nielen zábavu, ale aj odriekanie. Ukrátila Ťa hudba o niečo? A naopak, čo Ti dala?
- Určite je to o odriekaní, o určení si priorít, ktoré sú neraz veľmi ťažké na rozhodovanie, zvlášť na úkor rodiny, čo nie vždy zanecháva dobré veci v živote muzikanta. Lenže ak sa máš niekam posunúť, je to presne o tom, je to nevyhnutné pre napredovanie, dokonca by bolo najlepšie obetovať absolútne všetko. Záleží na tom, koľko a čo všetko sú ochotní jednotliví členovia pre kapelu obetovať - zo seba, zo svojho času, súkromia. Neurobil som všetko ani ja, neurobil som zrejme dosť pre to, čo bolo potrebné v období, kedy sa o tom v mojom prípade rozhodovalo. Rozhodol som sa ináč, povolil som uzdu iným životným prioritám, ale ďakujem aj za to. Mám syna ktorého som videl vyrastať. Určite viem povedať, že hudba mi toho vždy dala a stále dáva dosť, pretože som si vybral štýl, ktorý ma napĺňa a je v ňom hudobne obrovský výber možností. Ak by som to zhodnotil, našiel som svoju vieru a tou je, nazvem to všeobecne tak, že heavy metal.
Ako vyzerá bežný život metalistu, keďže metalom sa v našom regióne zrejme nedá uživiť?
- Nuž, živím sa manuálnou prácou ako každý bežný človek. Všetci sme niekde, takže kapela je náš únik z reality, zábava a koníček zároveň, ktorý však stále chceme robiť najlepšie, ako sme schopní. To si vyžaduje aj určitú zodpovednosť. Keď by to už malo byť pod úroveň, radšej to zabalíme.
Dnešná doba je pomerne benevolentná k móde aj rôznym výstrelkom. Majú "starí rockeri" stále v šatníku kožu a pestujú si dlhé vlasy?
- Rozhodne áno, ten výzor tam stále je, aj keď dlhšie vlasy už nehrajú takú fatálnu úlohu ako pred tridsiatimi rokmi. Šatník sa až tak nezmenil, skôr sa rozšíril o pár možností, takže stále trčíme z davu na ulici. To isté platí aj pre našich fanúšikov na koncertoch.
Ako kapela ovplyvnila vaše životy?
- Myslím, že nás robí lepšími. Stretávame sa s množstvom ľudí na koncertoch a iných akciách, počúvame ich, odpovedáme na otázky, vedieme debaty o všetkom možnom a vždy si z toho niečo vezmeme. Niekedy sa snažíme pomôcť, podeliť sa o naše skúsenosti, inokedy tie skúsenosti načerpáme. Byť muzikantom je fajn.
Máte ešte stále nejaké rockové sny, kam smeruje Midnight Scream dnes?
- Tak sny by boli - vydavateľstvo, management, koncerty či profi dráha platených muzikantov v metalovej branži. Asi stále naivita, že? Snažíme sa stále tvoriť a koncertovať, proste sa udržať na scéne s nejakým menom a solídnymi výkonmi. A momentálne je našim cieľom dokončiť nový album, na ktorom pracujeme.
Má ešte aj dnes rocková či metalová hudba čo povedať?
- Som o tom na 1000 percent presvedčený. Veď niektoré skladby prežili niekoľko desaťročí a stali sa z nich evergreeny či kultové piesne. Previerka časom je najlepšie kritérium, či daná hudba má čo povedať aj v súčasnosti.
