Článok pokračuje pod video reklamou
DIVÍN. Vchádzame do galérie. Víta nás vôňa kávy a príjemná džezová muzika. Každým krokom nám pod nohami praská storočná drevená podlaha, na stenách visia umelecké diela. Cez veľké drevené dvere vchádzame do priestoru s krbom, starým klavírnym krídlom a starožitnou pohovkou. Priestor s vysokými stropmi dýcha históriou a sála z neho zvláštny pokoj. Marian nás víta s úsmevom a usadí na starej pohovke. Vitajte v Galérii Bloom.
Z historického priestoru sála zvláštny pokoj. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Dvojica Marian Kompánek a Erika Braunerová sa pred dvomi rokmi rozhodli zriadiť galériu umenia. Myšlienku vytvoriť priestor pre prezentáciu profesionálnych aj amatérskych umelcov zrealizovali v roku 2014 v Divíne. V Galérii Bloom za ten čas vzniklo niekoľko sympózií, výstav a iných atraktivít a stala sa jednou z „povinných“ zastávok v tejto historickej obci.
Hoci nie sú divínski rodáci, zriadiť galériu práve tu bolo pre nich prirodzené. „Divín je so svojimi pozoruhodnosťami veľmi zaujímavá obec. Sú tu krásny hrad, kaštieľ, kostol z 13. storočia, blízka priehrada, Tuhár a tuhárska dolina, Budiná s úžasnými budinskými lazmi. V poslednej dobe sa vybudovalo nové námestie či vináreň, ktorú nazývame Malý hrad. Jednoducho, Divín je ideálnym miestom pre umenie a dobré žitie,“ hovorí Marian.
Galéria má okrem výstav hlbšie poslanie
V Divíne je stále približne sedem aktívne tvoriacich maliarov a niekoľko fotografov, čo dvojicu v ich rozhodnutí iba utvrdilo. Hoci je Marian obchodník, venuje sa maľbe a k umeniu má blízko. Nad založením galérie preto uvažoval dlhší čas. Okrem organizovania výstav má mať tento priestor oveľa hlbšie poslanie. „Chceme prezentovať umenie, či už naše lokálne alebo medzinárodné. Zároveň chceme viesť mladú generáciu k umeniu a estetike. Deti treba formovať a vzdelávať, bez toho sa naša spoločnosť dopredu nepohne.“
Podľa maliara a majiteľa galérie vzťah k umeniu a estetike výrazne ovplyvní správanie sa ľudí v dospelosti. Poslaním galérie má byť pomocou umenia a jeho prezentácie zmeniť medziľudské vzťahy v spoločnosti. „Všetci vnímame napätie a agresivitu v spoločnosti. Ľudia sú zavretí do seba, apatickí, závistliví, neprajní, všetci sa ponáhľajú. Nevieme sa na seba usmiať, pozdraviť, len tak prehodiť pár slov.“
Umenie je podľa neho liekom na tento fenomén. „Pri umení sa nedá ponáhľať, treba ho precítiť, hovoriť o ňom, komunikovať a stretávať sa s inými ľuďmi. Vidíme, ako sa ľudia zmenia, keď vstúpia do galérie a niekto sa im osobne venuje.“ Vďaka priestoru presiaknutému pokojom a krásou či individuálnemu prístupu k návštevníkom sú ľudia v galérii otvorenejší, milší a zaujímajú sa o myšlienky schované v obrazoch. „Ak sa nám našou galériou podarí aspoň trošku zmeniť medziľudské vzťahy, budeme veľmi radi.“
V priestoroch galérie bola v minulosti známa krčma Blum. (zdroj: Klaudia Kovácsová)V minulosti bola vychýrenou krčmou
Priestor, ktorý na zriadenie galérie vybrali, má bohatú históriu. V prvej polovici dvadsiateho storočia v nej zriadili krčmu, ktorá bola desaťročia najobľúbenejším miestom Divínčanov. „Konali sa tu zábavy, hrala hudba, tancovalo sa, konali sa tu svadby a rôzne podujatia, vždy to bolo veselo. Ľudia hovoria, že sa tu dokonca vo veľkom hrával poker.“ Možno práve preto je miesto presiahnuté príjemnou atmosférou, pôsobí pozitívne a nostalgicky. Stará krčma sa volala Blum. „Práve z toho názvu vznikol náš Bloom, trochu som ho zmodernizoval a myslím, že kvitnutie, čo slovo bloom v angličtine znamená, je pre galériu výstižný,“ usmieva sa Marian. Keď s Erikou vstúpili do tohto priestoru, vedeli, že je to miesto pre nich. „Viete si predstaviť, ako to tu vyzeralo, keď priestor nebol 40 rokov využívaný. Ružové steny, sivé zárubne a dvere natreté strojovou farbou, na podlahe niekoľko centimetrov špiny. Ale tá atmosféra...“ Rozhodli sa veľmi rýchlo a priestor si prenajali. Hoci nie sú jeho vlastníkmi, rozhodli sa do rekonštrukcie priestoru zainvestovať z vlastného vrecka. „Trvalo nám to asi pol roka. Nebola to malá investícia.“
Atmosféru galérie doplnili dobovým nábytkom. Nachádza sa tu 160-ročný klavír, pohovky či staré komody. „Väčšinu z nich sme dostali do daru, čo nás veľmi potešilo a sme vďační za to, že našu myšlienku ľudia aj takto veľkoryso podporili.“
Priestoru dominuje staručký klavír. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Vystavuje diela profesionálov i amatérov
Galériu otvorili v lete 2014. „Bolo to krásne. Otvorenia sa zúčastnilo asi 120 ľudí, na dvore nám griloval taliansky kuchár, ktorý tu v tom čase žil. Bolo to úžasné ocenenie našej práce.“
Galéria vystavuje diela profesionálnych i amatérskych umelcov. „Bol to aj náš pôvodný zámer. Štátne galérie sa zväčša zameriavajú na profesionálnych umelcov a väčšina maliarov sú amatéri. Chceli sme im poskytnúť priestor.“ Doteraz zorganizovali päť autorských výstav, tri boli výstavy lokálnych autorov. Vystavovali tu aj maliari z Bratislavy či srbskej Kovačice. Okrem toho zorganizovali aj dve výtvarné súťaže pre deti a predstavenie bábkového divadla. „Vlani sme mali 80 zúčastnených detí. Tento rok sa nám na 17. júna prihlásilo až 200 detí, preto to budeme musieť presunúť do kultúrneho domu. Nakontaktovali sme sa aj na hrad aj kaštieľ, takže ich povodíme aj tam. Pokladám to za veľký úspech.“
V súčasnosti u nich prebieha výtvarné plénum. Sedem umelcov z rôznych kútov sveta tvorí celý týždeň v priestoroch galérie i priamo v obci. „Vernisáž vytvorených diel prebehne v sobotu 7. mája o 18-tej hodine.“
V budúcnosti by sa chceli zamerať aj na prezentovanie sochárstva či fotografie. „Nebránime sa ničomu okrem príliš moderného umenia. Myslím, že to by sa do tohto priestoru nehodilo.“ S autormi a záujemcami sa kontaktujú väčšinou cez sociálne siete. „Musíme posúdiť, či sa diela umelcov k nám hodia a zapadajú do priestoru. Záujemcovia majú často zverejnené diela na sieti, prípadne nám fotografie pošlú mailom, takže to vieme zhodnotiť.“
Marian Kompánek. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Keďže viesť takúto galériu z vlastných financií je pre majiteľov náročné, založili občianske združenie Bloom art. „Výstav je čím ďalej viac a je to pre nás ťažké. Takto sa budeme uchádzať o finančnú podporu od župy či prostredníctvom projektov. Galéria je naše dieťa a nechceme to vzdať, preto hľadáme možnosti.“
Galéria je pre verejnosť otvorená každý víkend a počas leta každý deň. „Všetkých srdečne pozývame,“ zakončí Marian. Ďakujeme za kávu a príjemné posedenie a opúšťame galériu. Rozhodne sme tu neboli naposledy.
