DRÁBSKO. Vzťah k niekdajším hodnotám a snaha o ich uchovanie priviedli pred asi 15 rokmi skupinu ľudí k obnove už takmer zabudnutej osady Kysuca, ktorá je súčasťou obce Drábsko, na pomedzí okresov Brezno a Poltár. Osada s asi dvadsiatkou drevených domov predstavuje dnes jednu z najzachovalejších oblastí ľudovej architektúry na Slovensku.
"Kysuca mala v 80. rokoch uplynulého storočia ustúpiť plánom na výstavbu priehrady, ktorú ale napokon vôbec nepostavili," povedala starostka Drábska Martina Grgačová Kocová.
Osadu po spoločenských zmenách v 90. rokoch "objavili" ľudia, ktorých fascinoval život na vidieku, v lone prírody a podujali sa ju zachrániť. Od obce postupne odkúpili chátrajúce domky a začali ich renovovať.
Dnes nájdete v osade asi 20 citlivo zrekonštruovaných dreveníc. Návštevníci tam uvidia nielen drevené domky, ale j hospodárske dvory, sýpky, či malú kaplnku, zasvätenú sv. Anne. "Je tam ešte niekoľko polorozpadnutých domov.Tie chceme ale tiež predať záujemcom, ktorí by ich obnovili a osadu tak ešte viac rozšírili," pripomína starostka.
(zdroj: TASR/Ján Poliak)Osadníci i ostatní obyvatelia asi 200-člennej obce Drábsko chodia už niekoľko rokov do Kysuce na sviatok svätej Anny, keď sa v tamojšej kaplnke koná malá pobožnosť. Po nej sa všetci stretnú na malom útulnom námestíčku, kde sa dá napiť pramenitej horskej vody.
Zaujímavosťou je, že súčasní osadníci zriaďujú v jednom z objektov aj múzeum. Na drevenici visí oznam o zbierke starých predmetov, ktoré by ho v budúcnosti tvorili. Podľa starostky múzeum ponesie meno dnes už nežijúceho Ľubomíra Janoštiaka, jedného z prvých majiteľov kysuckých dreveníc a propagátora ich krásy.
A prečo sa osada v strede Slovenska volá Kysuca? Podľa starostky bol jej pôvodný názov Otília. Nazval ju tak gróf Forgách podľa svojej dcéry. Majiteľ panstva tam na prelome 17. a 18. storočia priviedol prvých osadníkov - drevorubačov z Oravy. Neskôr k nim pribudli pastieri, furmani a sklári z Kysúc a Valašska.
(zdroj: TASR/Ján Poliak)
