POLICHNO. Novohradská obec Polichno, vzdialená od Lučenca 17 kilometrov, má bohatú históriu, čoho dôkazom je pomerne zachovalá ľudová architektúra. Od roku 1997 v jej centre vyhlásili pamiatkovú zónu.
Prvé písomné zmienky o obci siahajú až do 15. storočia. Najviac sa preslávila vďaka tomu, že bola pôsobiskom známej slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy. Na jej pamiatku v obci zriadili aj pamätný dom.
Narodili sa tu významné osobnosti histórie
Obyvatelia Polichna sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Tento charakter si obec zachovala až dodnes. Architektúra je typická tradičnou radovou zástavbou. Po oboch stranách potoka sa tiahne rad obytných domov kolmo na cestu. V pamiatkovej zóne sa nachádzajú stavby ako bývalá cirkevná škola, obchod, bývalá kováčovňa, budova s obecnou mláťačkou či takmer dvestoročná fara evanjelického kostola augsburského vierovyznania, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

„Je to najväčšia pýcha v pamiatkovej zóne i obci. Žiaľ, momentálne je v dosť zlom stave,“ priblížil Pavel Kyseľ, starosta obce. V priestoroch fary sa narodila aj už spomínaná spisovateľka či farár Juraj Nathanael Petian, ktorý dal faru nanovo vystavať. Známy je podľa starostu najmä tým, že ako prvý prispel na založenie Matice slovenskej.
Ľudia volia najlacnejšie riešenia
Väčšina budov v zóne pochádza z prelomu 19. a 20. storočia. Sú to tradičné dvoj a trojpriestorové kamenné domy (izba, pitvor, komora). Hospodárske priestory stoja za obytnou časťou a majú s ňou spoločnú strechu. Niektoré domy stavali z hliny technikou vykladania a nabíjania - hlina sa formovala do surových tehál a od polovice 19. storočia sa tehly aj pálili. Hlavným materiálom pre výstavbu domov i hospodárskych budov bol však kameň a omietka domov bola bohato zdobená reliéfmi. „Na strešnú krytinu sa v minulosti používala bobrovka, neskôr pálená škridla.“

Mnohí majitelia však nedodržujú stanovené normy na rekonštrukciu domov v pamiatkovej zóne. „Problémom je, že štát nijako nedotuje prerábanie a udržiavanie takýchto stavieb v pôvodnej podobe. Ľudia, ktorí v nich žijú, hľadajú najlacnejšie riešenia a na domoch sa objavujú napríklad plechové strechy a miznú tradičné reliéfy,“ doplnil starosta.
