LOVINOBAŇA. V lese nad Lovinobaňou sa pred zvedavými zrakmi návštevníkov desaťročia ukrývala diera, na ktorú si nedávno spomenul tunajší obyvateľ Jozef Vrbiniak. V neďalekom lese sa ako deti hrávali s bratom a pri detských hrách objavili aj túto tajomnú dieru.
Odvtedy už uplynuli mnoho rokov a Jozef si opäť na dieru spomenul. „Poznám to tu od detstva. Hrávali sme sa tu s bratom. Keď sme boli malí, brat sa odvážil do pol pása strčiť do tej diery. On bol odvážnejší ako ja. Vravel, že diera je hlbšia,“ vysvetľuje Jozef.
Preskúmať tajomstvo diery sa sám neodvážil, no myslí si, že by to mohla byť jaskyňa. „Teraz v dospelosti som aj rozmýšľal, že by som sa skúsil pozrieť, čo diera ukrýva, ale neodvážil som sa. Zisťoval som aj u dedinčanov, či si niekto nespomenie, čo tam mohlo byť, ale táto diera je už zabudnutá,“ približuje. A tak tajomstvo zostáva stále neodhalené.
Jasné indície
Do jaskyne môže vstúpiť len človek, ktorý má výnimku zo zákona, a tak Jozef prebádanie tajomnej diery nechal na odborníkov. Privolaní jaskyniari už vedeli, čo môžu v danej oblasti očakávať.
„Tu v okolí Lovinobane sa nejaké jaskynné priestory neobjavujú, keďže tu nie je vhodná hornina,“ domnieva sa František Radinger, ktorý sa v novohradskom regióne po rokoch bádania vyzná.
„Toto určite nie je jaskyňa, jedná sa o banské dielo,“ myslí si podľa indícií, ktoré na mieste nachádza. „Baníci išli najskôr po povrchu a ak natrafili na nejakú perspektívnu žilu, tak po nej išli. Tá klesala do zeme a až potom sa rozhodli, či pôjdu dolu šachtami, alebo horizontálnymi štôlňami. Keď sa dobývali do zeme, tak tú zem museli niekde dávať. Potom môžeme vidieť haldy vyťaženej zeme a podľa toho vieme, že ide o banské dielo,“ priblížil.
Svojím pozorným okom odborníka poukazuje na dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho slová. „Podľa tejto malej haldičky, ktorú tu vidím, nepredpokladám, že by to mohlo byť nejaké veľké dielo. Ani tá hornina nie je veľmi pevná. Zdá sa mi, že je tam asi 20-centimetrový kus železnej rudy, tak možno išli po nej. Ale je možné, že táto diera slúžila len ako vetrák a štôlňa bola niekde nižšie,“ uvažuje.
Ako preskúmať jaskyňu
Keď jaskyniari objavia nejakú dieru v zemi alebo sa o nejakej dozvedia, snažia sa ju preskúmať. „Ak sa tam dá vliezť, tak sa tam na vlastné nebezpečenstvo a zodpovednosť vopcháme a preskúmame, ako to vo vnútri vyzerá,“ hovorí Radinger.
Ak sa do jaskyne nedá dostať, na rad prídu krompáč a lopata. No táto diera nebude ten prípad. „Jaskyňa v tejto hornine nemá ako vzniknúť,“ podotkne odborník a na pobádanie objaviteľa Jozefa, aby začali kopať, len pokrúti hlavou.
„Čo sa týka banských diel, tie podliehajú banskému zákonu a dobývať sa do takýchto diel je zo zákona zakázané,“ vysvetlil.
Nesplnené očakávania
Očakávania, že Jozef Vrbiniak bude objaviteľom jaskyne, sa nenaplnili. Sklamaný však nie je. „Bol som zvedavý, čo tá diera môže znamenať, a to mi odborníci vysvetlili,“ dodáva spokojne.
Pred odchodom nám partia jaskyniarov ešte objasnila, prečo v týchto miestach jaskyňu ani neočakávali. „Krasové jaskyne vznikajú rozpúšťaním vápenca vodou. Vulkanické jaskyne vznikajú rôznymi tektonickými pohybmi. V našom kraji sa objavujú napríklad aj stromové jaskyne, ktoré vznikli zo stromu zasypaného vulkanickým popolom. Státisícmi rokov strom zvetral a zostala dutina,“ zasvätia nás do tajov vzniku jaskýň.
Voňačka pri Lupoči
Ak by sme stromovú jaskyňu chceli vidieť, nájdeme ju podľa Radingera neďaleko Lupoče. „Nazval som ju Voňačka. Rarita tejto jaskyne je v tom, že pol stromu zvetralo a pol stromu sa prekremenilo. Vznikol tak drevný opál, čo je vlastne oxid kremičitý,“ dodal ešte pred tým, ako s celou partiou jaskyniarov vyrazil domov.
Tentokrát síce výprava neskončila žiadnym významným objavom, no isté je, že príroda v novohradskom regióne ukrýva ešte mnohé neprebádané tajomstvá.
