VYŠNÝ SKALNÍK. Päť drevených sôch v životnej i nadživotnej veľkosti vytvoria piati rezbári počas päťdňového sympózia, ktoré sa začalo dnes v obci Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota. O podujatí informovala Henrieta Struhárová, manažérka Mikroregiónu Rimava a Rimavica (MRR), ktorý je jeho organizátorom.
Tvoria pod holým nebom
"Témou sympózia je povesť o vrchu Maginhrad a vzniknuté diela budú použité na náučnom chodníku Po stopách Maginhradu, ktorého výstavbu zabezpečuje MRR v spolupráci s Miestnou akčnou skupinou Malohont. Prvé dve sochy budú predstavovať rytierov, ktorých umiestnime pri vstupnej bráne náučného chodníka, tretia socha zobrazí kňažnú Magu a posledné dve sochy budú bedári," priblížila Struhárová.
Dodala, že rezbári budú tvoriť na verejnom priestranstve pri vodnej nádrži v susedstve dediny a ich dielňa pod holým nebom bude prístupná verejnosti. "Ľudia sa na nich počas piatich dní trvania sympózia môžu prísť kedykoľvek pozrieť," uviedla s tým, že avizované už majú aj návštevy detí z miestnych základných škôl v Rimavskej Bani a Hrachove.
Náučný chodník Po stopách Maginhradu povedie z Vyšného Skálnika smerom na rozhľadňu na Maginhrade. Jeho dĺžka má byť približne 6,5 kilometra a bude mať 12 zastavení. Na každom sa podľa Struhárovej návštevníci okrem zaujímavých faktov o histórii hradného vrchu a okolia dozvedia aj časť povesti, ktorá sa ho týka. "Posledné zastavenie sa nachádza v Malých Teriakovciach, kam môžu návštevníci zísť z vrcholu kopca turistickou cestičkou," doplnila.
K vrchu sa viažu povesti
Lokalita Maginhrad predstavuje výšinné polykultúrne sídlisko z obdobia neolitu, eneolitu, staršej doby bronzovej a stredoveku. Zo severnej strany je opevnená sústavou mohutných valov, pričom najstaršie osídlenie kopca bolo preukázané keramickými fragmentmi bukovohorskej a lengyelskej kultúry. V stredoveku na Maginhrade stál hrad, zrejme však nešlo o žiadnu významnú pevnosť. Nadzemné múry ani konštrukcie nie sú zachované a historici teda predpokladajú, že hrad bol skôr drevenej konštrukcie a mal charakter strážneho hrádku alebo tvrdze.
K vrchu Maginhrad sa viažu tiež viaceré ľudové povesti. Inšpiráciou bol aj pre štúrovského básnika Jána Bottu, ktorý sa vo Vyšnom Skálniku narodil a 430 metrov vysoký vrch je ústredným motívom jeho diel Povesť Maginhradu a Báj Maginhradu. Obe básne vychádzajú zo starších ľudových rozprávok a povestí.
