Štvrtok, 17. január, 2019 | Meniny má Nataša

Tridsaťročné mrazy spôsobili obrovské škody

Najhoršie dopadli ovocné a viničné sady. Výrazné zvyšovanie cien však odborníci nepredpokladajú.

Ilustračné foto.(Zdroj: TASR/ Svätopluk Písecký)

VEĽKÝ KRTÍŠ/ RIMAVSKÁ SOBOTA. Mrazy, ktoré nečakane udreli v apríli a máji, spôsobili na tohtoročnej úrode obrovské škody. Najhoršie sú na tom ovocné a viničné sady, niektoré podniky prišli aj o polovicu úrody.

Ako informoval Ondrej Celleng, výrobný riaditeľ a konateľ spoločnosti Movino, ktorá je najväčším výrobcom vína v Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti, mrazy u nich spôsobili škody na 105 hektároch viniča.

Udreli tridsaťročné mrazy

Vinič pestuje spoločnosť v troch lokalitách na 220 hektároch. Lokality Príbelce - Čebovce  a Nenince – Bušince poškodili mrazy najvýraznejšie. „Tu registrujeme najväčšie škody. Hovoríme asi o 60 hektároch vinohradov, z ktorých úroda nebude a ďalších 45 hektárov zasiahli mrazy asi na 20 percent,“ priblížil riaditeľ. Presné škody budú vedieť vyčísliť, až keď sa vinohrad zregeneruje. Hoci s mrazmi počítali, nijaké opatrenia proti nim urobiť nevedeli. „Je nemysliteľné ustrážiť toľko hektárov. Keď má niekto desaťárový vinohrad, tam vie robiť nejaké opatrenia, ale my na 60 hektároch, čo predstavuje iba jedna z našich oblastí, už nie.“

Riaditeľ hovorí o tridsaťročných mrazoch. Naposledy im úroda pomrzla v takomto rozsahu v osemdesiatych rokoch minulého storočia.  „Aj to boli iba prudké mrazy v zime, nie takéto jarné. Posledných tridsať rokov sme takéto niečo v našich lokalitách nemali.“  Najväčší problém vidí v tom, že letné teploty k nám prišli príliš skoro. „Keby sme mali plynulý prechod do jari a nebolo by hneď dvadsať stupňov, vinohrad by nebol už v takomto vysokom  štádiu vývoja a mráz by narobil oveľa menej škody.“

Výrazné zvyšovanie cien odborníci nepredpokladajú

Napriek tomu, že vinohradníci na Slovensku prišli o značné percento úrody, Celleng dramatické zvyšovanie ceny vína nepredpokladá. „Výrobcov vín je na svete veľa. Ak bude menej vína od slovenských producentov, na pultoch ich nahradia zahraniční dodávatelia. Predpokladám, že ceny sa zvýšia len pri kvalitných vínach vyššej kategórie, ktorých bude tento rok menej.“ Hoci prídu o časť zisku, vo firme personálne zmeny ani iné škrty robiť nebudú. „O vinohrad sa musíme starať tak, akoby sme mali poriadnu úrodu, inak by nebola v budúcom roku žiadna.“

Kvalitnejšie vína budú vedieť vyrobiť z vlastného viniča, ktorý im počasie ušetrilo a zvyšok plánujú vykompenzovať nákupom hrozna. „Aby sme vykryli vlastnú potrebu, budeme sa snažiť nakúpiť hrozno od iných producentov, či už z okolia Rimavskej Soboty alebo z východného Slovenska, kde mrazy nenarobili až takéto škody.“ Ako riaditeľ dodal na záver, niektorých odrôd vín budú mať tento rok možno menej, ale celková ročná produkcia, ktorá predstavuje 12- až 15-tisíc hektolitrov vína, sa vďaka nákupu hrozna výrazne nezníži.

Pomrzli takmer všetky jahody

Následky mrazov pocítila aj spoločnosť Gemerprodukt Valice OVD, ktorá sa zaoberá produkciou hrozna a ovocia i výrobou vína a ovocných štiav. Škody im vznikli na všetkých druhoch ovocia. „Najviac sú poškodené jahody, kde nám zamrzlo až 80 percent z nich. Jablone a broskyne mrazy zasiahli na 40 až 60 percent, u sliviek či čerešní je to ešte viac,“ priblížil František Tóth, predseda družstva. Veľké škody zaznamenali aj v mladom viničnom sade, ktorý bol vysadený minulý rok.

Podľa možností sa u nich snažili úrodu pred vyčíňaním počasia ochrániť. „Niektorí kolegovia naháňajú teplý vzduch aj helikoptérami, ale u nás to kopcovitý terén nedovolí.“ Nakoľko pestujú ovocie na tridsiatich hektároch a vinič na ďalších tridsiatich, veľké sady nevedeli ani prikryť. Rozhodli sa ich zadymovať, čo hlboko načrelo do vrecka družstva.  „Stálo nás to približne tisíc eur na hektár.“

Ako doplnil, ochranné opatrenia a odmrznuté ovocie sú len časťou z ich celkových strát. „Celé straty uvidíme až o mesiac. Vtedy zbadáme, koľko je ešte poškodených a zdeformovaných plodov. Takéto plody budú odberatelia vykupovať lacnejšie ako obvykle.“ Preto podľa predsedu nemôžu uvažovať o zvyšovaní cien za ovocie, aby straty vykompenzovali, ale rátajú dokonca s ich znížením. „Možno ich budú hypermarkety predávať drahšie, lebo bude nedostatok ovocia, ale my dostaneme tak či onak menej,“ zakončil.

Uvažujú o založení rizikového fondu

Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny sa dajú podobné výkyvy počasia predpokladať čím ďalej častejšie. Preto sa začala skloňovať otázka vytvorenia akéhosi rizikového fondu, z ktorého by sa kompenzovali straty pre poľnohospodárov. Podobné garančné fondy majú aj zahraniční susedia, napríklad Česi. Práve ich systém by sme podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory mali zaviesť i u nás.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa inšpiruje práve českým Garančným  fondom, do ktorého prispieva štát a poľnohospodár približne rovnakým dielom. Z tohto fondu sa hradia škody, ktoré vzniknú v rastlinnej a živočíšnej výrobe,“ ozrejmila stanovisko komory jej hovorkyňa Jana Holéciová. Ako doplnila, zriadenie takéhoto rizikového fondu po vzore Českej republiky je behom na dlhé trate. „Skúsenosti z premenlivého počasia a naposledy najmä z aprílových mrazov však jasne ukazujú, že v budúcnosti sa musí zmeniť systém odškodňovania.“

Ondrej Celleng a Františk Tóth sa zhodujú v tom, že by to bola pre poľnohospodárov výrazná pomoc. „Otázna by ostala transparentnosť využívania peňazí z fondu, ak jeden producent prispeje za jeden hektár a druhý za dvesto. V každom prípade je to dobrý nápad a bola by to akási forma poistenia a zníženie rizika strát,“ zakončil Celleng.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  2. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  3. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  4. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  5. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny
  6. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur
  7. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii
  8. Audi Q3 druhej generácie: akcia na úvod
  9. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac
  10. Zrážka s lyžiarom na svahu Vás môže vyjsť poriadne draho
  1. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  2. Deň otvorených dverí Stavebnej fakulty STU
  3. Hlas Schwarzeneggera v autokameře Mio MiVue J85 WiFi vás ochrání
  4. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  5. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  6. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  7. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny
  8. Rozhodujú činy!
  9. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur
  10. Attract international investors for a reasonable price
  1. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii 12 702
  2. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur 10 918
  3. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac 9 689
  4. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny 9 053
  5. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Ománe? 7 417
  6. Audi Q3 druhej generácie: akcia na úvod 4 550
  7. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 4 125
  8. Zrážka s lyžiarom na svahu Vás môže vyjsť poriadne draho 3 593
  9. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom 3 262
  10. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka 2 999

Hlavné správy z MY Novohrad

Sedem rokov pre syna za týranie matky

Súd nariadil aj protialkoholické liečenie.

Január 1945 priniesol Novohradu oslobodenie

V Novohradskom múzeu a galérii vybrali predmet mesiaca tematicky.

Kelemen absolvoval šampionát v Kanade

Mladík z Novohradu si pripísal na vrcholnej scéne na konto dve asistencie.

Nový investor chce v Lučenci vytvoriť 30 pracovných miest

Primátorku teší, že záujem prejavujú aj menší investori.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Snažia sa žiť bez odpadu. Ľudia ich snahu nepochopili

Pýtali sa jej, či dostala trest, keď zbiera odpadky okolo školy.

Vojaci pomáhajú na Orave pri odstraňovaní následkov kalamity

V Oravskej Lesnej sa zrútila strecha výrobného závodu, nikto sa nezranil.

V Zázrivej kvôli snehu zatvorili základnú aj materskú školu

Na dolnej Orave sa oteplilo, mokrý sneh nebezpečne zaťažuje strechy.

Vybrali SME

Už ste čítali?