LUČENEC. V Novohradskom regióne je zásoba rôznych nerastných surovín. V roku 1999 spoločnosť 1. ESO vypracovala štúdiu, v ktorej definovala približné zásoby a jednotlivé náleziská. Zásoby kaolínu v Poltári sú 19,2 milióna ton, čo predstavuje približne 60% zásob na Slovensku. Významný je aj kaolínový piesok a kremenec (Petrovec), ktorého odhad je asi 6 miliónov ton a jeho podiel predstavuje 100% v rámci Slovenska. Významné ložiská nájdeme aj v ďalších lokalitách regiónu diatomit vo Veľkej nad Ipľom (3,3 milióna ton), alginit v Pincinej (10 miliónov ton). Nemenej významné sú náleziská mastenca, ktorý sa v minulosti ťažil v Kokave nad Rimavicou, ale aj bazaltu, magnezitu a vápenca.
Mramor sa aktuálne ťaží v obci Tuhár. „Využíva sa ako posypová hmota na diaľnicu,“ ozrejmil starosta Peter Čeman. Kvôli dlhodobému nevyužívaniu mramor zvetral a stratil kvalitu. „Vrchné vrstvy teraz spoločnosť melie, ale už sa pomaly dostávajú aj do kvalitnejších vrstiev, z ktorých by mohol byť využitý na dlažby, obklady a na okrasné účely,“ doplnil starosta.
Ťažba má preto, podľa jeho slov, perspektívu sa rozvíjať. Kým aktuálne spoločnosť zamestnáva len dvoch tunajších obyvateľov, obec očakáva, že v budúcnosti by sa tento počet mohol zvýšiť.
Ťažba keramických surovín je neaktuálna
Tunajší región je bohatý aj na tehliarske suroviny, ktorých zásoby by mali byť minimálne 16 miliónov ton. Tieto suroviny aktuálne ťaží spoločnosť Ipeľské tehelne a. s. Poltár.
„Ťažíme tehliarske íly, sú tu aj dobývacie priestory, ktoré boli schválené pre ťažbu keramických surovín,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Martin Dováľ. Keďže keramická výroba v regióne zanikla, ťažba keramických surovín je pre spoločnosť neaktuálna. „Ťažíme už len tehliarsky materiál v Zelenom, Vidinej a Lučenci,“ povedal riaditeľ.
V minulosti spoločnosť ťažila okolo 100 tisíc ton ročne, avšak v súčasnosti je to už len na pokrytie výroby, ktorej dokážu zabezpečiť odbyt.
V Pincinej a Jelšovci sú náleziská diatomitu a alginitu. V Pincinej zásobu odhadujú na približne 10 miliónov ton a ide o jedno z najväčších nálezísk v strednej Európe. Podľa tunajšej starostky Valérie Votoupalovej, ťažba v minulosti začala. „Robila sa tu prieskumná ťažba, niečo sa vyťažilo aj na predaj. Pokiaľ viem, tak zhruba dva roky tam nie je žiadny pohyb. Počula som, že sa to predáva, tak nevieme, čo s tým bude ďalej,“ konštatovala. Vyťažený Alginit mal byť použitý vo farmaceutickom priemysle. Prednosťou Alginitu je najmä to, že dokáže zlepšovať kvalitu pôdy a tak má podľa starostky veľké využitie najmä v poľnohospodárstve.
Baňa Dolina zamestnávala vyše 2000 ľudí
V Hontianskom regióne bola v minulosti najväčšou ťažobnou spoločnosťou Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši, ktorá bola zároveň jedným z najväčších zamestnávateľov v regióne. Ťažba tu začala už začiatkom 19. storočia. Ťažilo sa v baniach v Malých Stracinách a Malých Zlievciach. V roku 1951 vznikli uhoľné bane v Modrom kameni. Závod s názvom Dolina postavili v roku 1951 a prvý vozík uhlia z neho vyšiel o sedem rokov neskôr. V 80. rokoch zamestnával podnik 2150 zamestnancov. Ťažbu v bani Dolina ukončili v roku 2015.
