V auguste minulého roka sa do jedného z domov v Tomášovciach nasťahovala rómska rodina zo Zvolena. Rodina Kováčovcov vtedy nemohla tušiť, aké krušné chvíle ju čakajú. Viacero konfliktov vyvrcholilo uplynulú sobotu 9. apríla necelé dve hodiny pred polnocou. Do ich rodinného domu vtrhli štyria muži z tunajšej obce. Ozbrojení dvoma železnými tyčami a nožíkom sa Kováčovcom vyhrážali, že ich usmrtia, ak sa do týždňa z obce nevysťahujú.
„Keby som bola tušila, čo s nami budú niektorí Tomášovčania robiť, tak by sme ten dom vôbec nekúpili. Prišli sme sem zo Zvolena a začali tu bývať. Lenže už po týždni nám skalami rozbili okná a potom do izby hodili fľašu obalenú handrou a naplnenú benzínom. Chceli, aby sme tu všetci zhoreli. Trvalo to asi dva mesiace, a tak manžel musel okno zamurovať, lebo sme sa každý večer báli, čo bude. Potom nám dali pokoj až do minulej soboty. Bol u nás na návšteve zať s dcérou. Pozerali sme televízor. Ani sme nezbadali, ako odtrhli bránu a hodili ju na zem, ani ako prišli dnu do domu. Zrazu niekto búchal na okno. Myslela som si, že niekto k nám ide na návštevu. Zbadala som však jedného z tých štyroch mužov. Vtrhol dnu do kuchyne. Ja som stihla ujsť do spálne a dvere sme zatarasili válendou. Báli sme sa aj o trojmesačnú vnučku Vanessku. Tí muži kričali, že nás všetkých vyvraždia. V kuchyni ostal iba zať Roman. Zbili ho a celého dokopali, rozbili aj sklo na kuchynskej skrini. Našťastie, suseda telefonovala na políciu. Lenže najskôr nám tvrdila, že nepozná číslo. Zdalo sa mi, že to robí schválne. Násilníci sa vyhrážali, že ak sa do týždňa z dediny neodsťahujeme, všetkých nás pozabíjajú. Jedna dcéra s rodinou sa zľakla a už aj odišla. Nerobíme nič zlé. Dom si pomaly opravujeme a vrazili sme do neho aspoň 200-tisíc korún. Ja odtiaľto neodídem,“ tvrdí Alžbeta Kováčová.
„Hovoril som tým chlapom, že čo chcú na cudzom majetku. Oni si však nedali povedať a zaútočili na nás. Zať Roman, ktorý nestačil z kuchyne ujsť, má desaťdňovú maródku. Okno z ulice chcem opäť zaskliť, no kto mi zaručí, že sa výtržnosti nebudú opakovať? My chceme bývať ako normálni ľudia. Nežijeme ako psy, ani po krčmách nechodíme. Ľuďom vadí, že zbierame železo a predavačka minule na dcéru nakričala, že vraj jej niečo ukradla. Väčšina Tomášovčanov je k nám dobrá, ale niektorí sa správajú ako rasisti. Spokojní sme aj so starostom, je to dobrý človek,“ hovorí Milan Kováč.
Po Tomášovciach sa verejne hovorí, že v dedine Rómovia nikdy nebývali. „Bojíme sa. Kradnú železo, už aj futbalistom zmizla z ihriska veľká koľaj, ktorú používali na úpravu plochy. Chodia po domoch a pýtajú rôzne veci. Podľa mňa len sondujú a mapujú terén budúcich obetí. Nechceme ich tu. Nech odídu, odkiaľ prišli,“ tvrdí Peter. „Podľa mňa nie sú zlí. Aj sa pozdravia a vyzerajú byť slušní. Ten dom dali celkom do poriadku,“ myslí si zasa Iveta z druhého konca obce.
Čo človek, to iný názor. Boli sme zvedaví aj na ten starostov. „Odkedy u nás bývajú, neboli s nimi žiadne problémy a ani na obecnom úrade neevidujem žiadnu sťažnosť. Ľuďom asi vadí, že sú Rómovia,“ dodal Karol Dovala. Štyroch násilníkov polícia zaistila, no zdá sa, že týmto sa spory medzi „domácimi“ a Kováčovcami zďaleka neskončili.