Mládež, ale aj dospelí sa radi zabávajú a relaxujú. O Lučenci však kolujú chýry, že nočný život vymiera. Rôznych barov a podnikov však neustále pribúda. Boli sme zvedaví, čo ponúkajú niektoré z nich aj v neskorých večerných hodinách.
VYRÁŽAME DO ULÍC
A tak sme v piatok krátko pred deviatou večer vyrazili do ulíc Lučenca a blízkeho okolia. Aj napriek tomu, že už úraduje príjemné jarné počasie, pohyb ľudí nie je veľký. Hlavná ulica je takmer poloprázdna. Upútalo nás veľa zaparkovaných áut pri vchode do Smíchovského dvora. Keďže sme častými návštevníkmi tohto podniku, očakávali sme, tak ako po iné večery, obrovský nával ľudí. Nesklamali sme sa. Ak sme chceli zostať, museli sme vypiť kofolu „na stojáka“. Barmani Zuzka s Mišom nás ihneď obslúžili a my sme boli zvedaví, ako sa v Smíchovskom dvore páči aj návštevníkom, ktorí na veľkoplošnej obrazovke sledovali rozhodujúci finálový duel Katky Koščovej a Martiny Šindlerovej. „Som tu preto, lebo spolu s Art Café je toto asi jediný podnik v meste, do ktorého môžu vojsť aj ľudia starší ako 25-30 rokov. “ tvrdí Monika z Lučenca. „Chodím sem poctivo, aj keď sa priznám, že mojím obľúbeným podnikom je každý, v ktorom majú dobré pivo. A tu je super pivo,“ hovorí Jakub zo Skalice. Keďže nás čakali ďalšie hodiny „nočného života,“ musíme očividne obľúbený podnik opustiť.
OÁZA TICHA UPROSTRED NÁMESTIA
„Úspechom je pre mňa spokojnosť zákazníka. Nie som spokojný, keď niečo funguje len na 99%. V našej reštaurácii to musí klapať na sto percent,“ tvrdil nám sympatický majiteľ ART GALLERY Peter Mihalik, len čo sme vkročili do oázy ticha a pohody uprostred rušného Kubínyiho námestia. Praskajúce polienka, 206 druhov jedál v štyroch jazykoch, medzi nimi aj halušky podľa receptu z Terchovej, klavirista a spokojní zákazníci. Ak hľadáte práve toto, ste na správnom mieste. Aj my sme sa nechali uniesť podmanivou melódiou. Bodaj by nie! Veď za týmito stolmi už sedel aj slávny humorista Jožo Pročko, ktorý na chvály býva skúpy. S kvalitami tunajšieho šéfa a kuchára Marcela Budáča bol vraj veľmi spokojný. Darmo, má skúsenosti aj z cudziny. Podobne ako Dzurinda, Rozboril a páni z takzvaných vyšších kruhov, ktorí sem chodia na pracovné obedy. Ak ste sa práve vrátili z nočnej prechádzky a máte chuť na lososa, v ART GALLERY vám ho pripravia aj hodinu pred polnocou. Kvalita svetovej triedy na vás čaká hneď vedľa Hotela Reduta v reštaurácii ART GALLERY.
NAJSKÔR POSEDENIE, NESKÔR DISKOTÉKA
„Kam máte dnes namierené?“ spytujeme sa na ulici sympatickej dvojice. Jozef a Kamila prezrádzajú, že v Lučenci len študujú a na víkend zostali v meste kvôli zábave. „Pôjdeme si sadnúť do Artu alebo do Zimnej záhrady, no a potom zrejme do Cagu,“ zhodujú sa. Zhodli sme sa, že mladý párik nám dal celkom dobrý tip a išli sme teda preveriť, aká nálada panuje v Art Café. Na prvý dojem komornejšiu atmosféru vytvárala iba prvá časť tohto podniku, kde je bar a niekoľko stolov. Našli sme len jeden voľný stôl, v zadnej časti bolo beznádejne obsadené. Náladu opäť spríjemňovala SuperStar na veľkoplošnej obrazovke. „S nočným životom je to v Lučenci dosť biedne. Návštevnosť podnikov sa zrejme odráža aj od toho, aký je práve dátum v kalendári. Najčastejšie chodievam práve do tohto podniku a to nielen v piatok. Majú tu výbornú kávu,“ hovorí Stanka. Pri vedľajšom stole panuje zjavne výborná nálada, popíja sa šampanské. „Oslavujeme príchod kamarátky Lucky z Anglicka,“ prezrádza 21-ročná Števka.
„Mne sa páči, že tu pravidelne vystavujú rôzne obrazy, ktoré pri návšteve a oddychu pôsobia príjemne na moju dušu,“ tvrdí Štefan z Lučenca. My len môžeme potvrdiť, že káva, ale aj obsluha boli v Art Café na najvyššej úrovni. Uvažujeme, kam pôjdeme ďalej. Ulice mesta sa už začali zapĺňať mladými ľuďmi. Všetci sa chcú v piatok baviť. Dievčence v krátkych sukničkách lákajú pohľady chlapcov. Takmer každý, kto začína „žiť“ v nejakom podniku, končí na diskotéke.
STARÁ DOBRÁ ZIMNÁ ZÁHRADA
Keď som v osemdesiatych rokoch študoval na strednej škole, mojím obľúbeným podnikom bola Zimná záhrada. Preto ma potešila informácia, že je opäť otvorená. Nahovoril som svoju kolegyňu, aby sme sa tu zastavili. Štýlové zariadenie, príjemná obsluha a v priebehu niekoľkých minút aj tu zaplnený podnik. To všetko nás čakalo na našej ďalšej nočnej zastávke. „K Zimnej záhrade mám príjemné spomienky a tak sem budem chodievať pravidelne. Páči sa mi, že príjemné posedenie ponúkajú aj na poschodí a schádzajú sa tu aj pekné kočky,“ usmial sa Ivan. A mal pravdu. Akoby magnet pritiahol v priebehu vari desiatich minút dievčatá ako z rozprávky. Zo Zimnej záhrady som mal po rokoch opäť veľmi dobrý pocit a určite sa tu ešte neraz zastavím. „Škoda, že šoférujem, dal by som si nejaké dobré pivo“ hovorím Editke.
VYRÁŽAME AJ MIMO MESTA
V tom mi zvoní mobil a na opačnej strane linky bol hlas známeho futbalistu Peťa Tomašoviča. „Čo robíš? Príď sa pozrieť k nám do Tomášoviec. Dáš si aj dobré pivo.“ Neváhali sme a o desať minút sme už otvárali dvere na he3k-u. No a keďže som v Tomášovciach býval takmer 25 rokov, samozrejme ma tam každý poznal. „To je návšteva! Akože si fandil v stredu s mikrofónom Rimavskej, keď si srdcom Trnavčan?“ hovorí mi kamoš Vilo. „Pozri sa, toto je podnik! Okrem výborného piva tu majú aj obrazovku. Tu sa schádzame a pozeráme priame prenosy z futbalových líg. A na MS v hokeji ideme zasa súťažiť v tipovačke,“ dodal Vilo. Za barom bol otec so synom a natočenie piva im išlo naozaj od ruky. Nečudujem sa, že he3k je každý deň plný. Zatiaľ čo v SuperStar nebolo stále rozhodnuté, my dvaja sme si to namierili do Fiľakova.
Neďaleko mestského úradu bolo plno áut, a tak sme si boli istí, že sa tam niečo deje. Naozaj. Vošli sme do Best Pubu, teda v preklade najlepšej krčmy a zrazu som si myslel, že sa predieram na tribúnu nejakého futbalového štadióna v Anglicku. Ledva sme sa predrali tou tlačenicou tiel do zadnej miestnosti, v ktorom bola v plnom prúde diskotéka. Samozrejme, „leteli“ maďarské piesne, ale boli chytľavé a tak sme si s Editkou popri fotení a spovedaní návštevníkov trochu zaskákali aj my. „Hrá tu vždy moderná hudba a chodia sem aj super baby. Vždy si schuti zatancujeme, ale vychutnáme si aj dobrého „čapáka“. Je to jeden z najlepších podnikov vo Fiľakove,“ tvrdil nám Gejza z Radzoviec. Výhodou podniku bolo, že v prednej časti sa mohli mladí ľudia v kľude rozprávať, no a vzadu sa šantí na parkete. Skôr, ako sme odišli, zahral dídžej Editke pesničku na želanie. Boli sme už za Fiľakovom, keď nám do oka padol nápis „fazuľový guľáš“. Vtedy sme si spomenuli, že sme skoro celý deň nič nejedli a bola už skoro polnoc. Za mestom sme si teda dali „babguľáš“ a pobrali sa späť do Lučenca, kde sa skutočný nočný život len začínal.
ROZHODNUTIE SUPERSTAR V OBĽÚBENOM BARBARE
Zostávalo niekoľko minút do SuperStar-rozhodnutia, ktoré sledovalo takmer celé Slovensko. Rozhodli sme sa, že si ho pozrieme v BarBare, kde tiež vyšli v ústrety zákazníkom a spevácke hviezdy tak mohli pozerať na veľkoplošnej obrazovke. Je to obľúbený podnik hlavne pre super atmosféru a skvelé koncerty. Prostredie je úplne pohodové. Samé drevo, príjemná barmanka a kamoši, ktorí nám zvestovali, že slovenskou „Star“ je Katka Koščová. Tešíme sa teda aj my. Katka bola našou favoritkou. Prítomnosť hovorí o tom, že pivo, ktoré BarBar ponúka, nemá chybu. A stoly sú stále pevné, takže tí, ktorí sa tu zabávajú, vedia, že sa na nich dobre aj tancuje. Polnoc už bola za nami, nás čaká ešte práca, no dochádzajú baterky vo fotoaparáte. Musíme sa zastaviť v redakcii. Okolo nás prechádza policajné auto. Dohliada na poriadok v meste. Výtržníkov a opilcov je cez víkend oveľa viac ako cez týždeň. Dnes je v meste pokoj. Zastavíme sa ešte v X-bare, kde sme sa nie raz s kolegami dobre zabávali. Patrí medzi menšie, útulnejšie a poskytuje dostatok súkromia. Zrak pánskeho osadenstva priťahuje najmä tyč určená pre vlniace sa striptérky. Dnes tam síce žiadna netancovala, no i tak tam panovala dobrá nálada. Čašníčka mala, tak ako po iné piatky, plné ruky práce. Ľudia sa vraj začínajú schádzať okolo ôsmej až deviatej večer a vyprázdňovať sa to začína po polnoci. Sú však víkendy, kedy zostávajú oveľa dlhšie. Rozvaľovať sa v pohodlných kožených sedačkách, to sa veru nedá v každom podniku.
SPOTENÍ TANEČNÍCI NA PARKETOCH
Je už viac ako jedna hodina, keď sa dostávame na jednu z obľúbených lučenských diskoték. Potom, ako zatvorili vychýrenú Hali-Gali, sa Lučenčania sa nemali kde zabávať. Štýlová diskotéka Cage si medzi mladšou generáciou rýchlo získala popularitu. Svedčí o tom aj ulica lemovaná desiatkami áut. Máme problém zaparkovať. Podľa evidenčných čísiel je jasné, že návštevníkmi Cagu je aj zábavychtivá mládež z okolitých miest, a dokonca aj zo susedného Maďarska. Počet návštevníkov nám vyráža dych. Neodvážime sa to odhadnúť, no môže ich byť tak do tisíc. Spotené telá, odvážne oblečenie, bozkávajúce sa páry. Jednoducho skvelá zábava a diskotéka, ako má byť. Nie každému je však hudba v Cagi po chuti. Mierime teda do nočného Koktail baru v hoteli Pelikán, ktorý po zmene prevádzkára opäť chytil „svoj druhý dych“. Je už po tretej hodine a my len dúfame, že neprídeme do poloprázdneho podniku. Naše obavy však boli zbytočné. Zábava je tu ešte v plnom prúde. Tancujú nielen mladí, ale aj tí starší. Tu zrejme platí, že keď je dobrá hudba a dobrá partia, čas nehrá žiadnu úlohu. S Petrom sa zhodujeme, že je to podnik podľa nášho gusta. Rytmické pesničky nás vtiahli do víru tancujúcich. Pomaly sa končí náš nočný výjazd a my odkladáme fotoaparát. Krátko pred štvrtou síce neradi, ale poriadne vytancovaní a aj unavení, opúšťame Pelikán. Zábava tam ešte pokračuje asi do piatej.
Po našom večernom výjazde si dovolíme tvrdiť, že to so zábavou v Lučenci nie je až také zlé. Usúdili sme, že by sa tu „uživila“ snáď ešte jedna diskotéka, niečo na štýl pubu – určená pre „násťročných“, kde by sa mohli prezentovať napríklad začínajúce kapely. Navštívili sme rôzne podniky pre rôzne vekové kategórie a rôzne náročných zákazníkov. Oceňujeme, že všade sme sa stretli s ochotným personálom.
