RIMAVSKÁ SOBOTA. Sláva niekdajšieho Pivovaru Gemer v Rimavskej Sobote už zapadá prachom. Posledná várka zlatistého moku sa v ňom naposledy vyrobila v roku 2006. Roky si tu odkrútil aj vyučený sládek Miroslav Blanarovič. S krachom pivovaru sa dodnes nedokázal zmieriť. Napokon sa svoje vedomosti a skúsenosti rozhodol využiť netradičným spôsobom. Pivo si začal variť doma.
„S varením piva som prišiel do kontaktu už počas školskej praxe,“ zaspomínal si na svoje pivovarnícke začiatky majster a dodal, že najťažšia práca pri príprave tohto nápoja bývala vo varni. „Ak chcete uvariť dobré pivo, potom celé telo aj myseľ musia byť počas procesu v maximálnom nasadení.“
Nápoj z konzervy
Blanarovič tvrdí, že kvalitné pivo, aké sa kedysi vyrábalo v Gemeri, dnes dokážu vyrobiť len domáci pivovarníci.
„Dnešné pivovary už majú rýchly technologický proces, ktorý pivu uberá na kvalite. Podľa mňa je takéto pivo už len ochutená voda,“ povzdychne si.
V roku 2007 ho v televízii zaujala relácia o tom, aké je jednoduché uvariť si doma pivo z polotovarov.
„Kúpite si jednu konzervu, pridáte do nej vodu, kvasnice a počkáte sedem dní. Potom nápoj nafľaškujete a máte domáce pivo,“ priblížil Blanarovič jednoduchý postup. Podotkol však, že takáto príprava piva ho nebavila. Okrem toho takto pripravenému pivu neprišiel na chuť. Preto si kúpil pivovar, pozháňal suroviny a pustil sa do svojej obľúbenej práce.
„Najprv treba získať mladinu. Je to sladká voda, ktorá vznikne zahrievaním sladu. Potom sa rýchlo schladí a naleje do kvasnej nádoby. Dĺžka kvasenia závisí od toho, aké silné pivo chceme,“ opísal celý proces.
„Najprv varil na malom stole v kuchyni. Keby ste videli ten neporiadok. Ani záclony nemohli byť na oknách, pretože všetko bolo lepkavé od sladu,“ posťažovala sa na kuchynskú prípravu piva v paneláku domáca pani.
Pije to, čo si navarí
Rimavar, ako svoj pivovar Miroslav nazval, sa presťahoval do pivnice. S netradičnou záľubou jeho susedia nemajú problém. Tiež si radi vychutnajú dobré domáce pivo.
Miroslav si rád pochutná na vlastnoručne vyrobenom zlatistom moku. (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Do svojej záľuby pán Miroslav doposiaľ investoval dvetisíc eur. Stále skúša nové nápady a recepty.
„V škole sme sa učili len o tmavom a svetlom pive. Keď som sa tým začal bližšie zaoberať, zistil som, že tých druhov je približne tristo. Až mi to vyrazilo dych,“ skonštatoval s úsmevom Rimavskosoboťan.
Každé chcel uvariť a ochutnať. „Je veľmi lákavé skúšať, kombinovať a variť podľa svojej fantázie. Mojou najväčšou odmenou za neľahkú prácu je fakt, že nepijem chémiu. Pijem to, čo si navarím,“ vysvetlil.
Skúšal rôzne recepty, no napokon zostal pri starej, dobrej, poctivej dvanástke. „Skúšal rôzne príchute, ale tým len pokazil suroviny,“ povedala manželka na margo experimentov svojej polovičky. Paradoxne, ona si pivo kupuje v obchode. „To jeho mi nechutí. Je pre mňa príliš horké,“ utrúsila.
„Najlepšia je dvanástka. Ak chce niekto piť vodu, tak nech si ju napustí z vodovodného kohútika,“ obhajuje pivovarník svoj produkt. Nie je žiadny tajnostkár. Svoj recept na prípravu dobrého piva rád posunie aj ďalším.
„Veľa ľudí som už naučil variť pivo. Keď si niekto ku mne príde pre radu, rád mu pomôžem.“
V regióne je jediný
Tých, čo si trúfnu uvariť pivo sami, však nie je veľa. Radšej sa spoľahnú na majstra a prídu len ochutnať. „Všetko, čo uvarí, rozdá,“ hnevá sa pani domáca. „Aj ty, keď upečieš pagáče, tak ich rozdáš,“ kontruje dobrosrdečný manžel.
Miroslava mrzí, že v regióne nie je viac majstrov pivárov. „Niekde sa stretávajú celé rodiny pivovarníkov. Ochutnávajú, čo uvarili, radia sa, odovzdávajú si skúsenosti. Ja som v našom regióne zatiaľ jediný, ktorý sa tejto záľube venuje.“
Fľaša doma vyrobeného piva je drahšia ako tá z obchodu. „Keď zarátate náklady na pivovar, potom vyjde naozaj draho. Ak počítate len výrobné náklady, tak vás fľaša vyjde približne na 40 centov.
Miroslavovi sa už náklady na pivovar vrátili. Tvrdí však, že pri výrobe domáceho piva nie sú peniaze tým najpodstatnejším prvkom. „Najdôležitejšie je to, že pijete kvalitné pivo,“ zakončil domáci majster pivár.
