FIĽAKOVO. Jednou z prvých sociálnych zariadení na Slovensku, ktorým Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvnila preplácanie ošetrovateľských úkonov, je Domov dôchodcov Nezábudka z Fiľakova. O financie žiadali ako druhí v krajine. Podľa Márie Velikej, riaditeľky Nezábudky, sa od roku 2014 podarilo zazmluvniť preplácanie úkonov v tejto poisťovni len dvanástim zariadeniam na celom Slovensku.
„Väčšinu podľa mňa odradila zložitá byrokracia, ktorá tu vládne. My sme na podkladoch pracovali niekoľko mesiacov, napokon sme poisťovni posielali takmer polkilový balík papierov,“ priblížila riaditeľka. Administratívny proces bol podľa nej mimoriadne náročný. Zariadenie muselo spĺňať technické i personálne podmienky. „Chceli od nás aj také veci, ako sú maturitné vysvedčenia zdravotných sestier, sobášne listy, museli mať pridelené kódy na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vypracovanú organizačnú štruktúru a mnoho iného.“ Napokon prešli hĺbkovou kontrolou a žiadosť im schválili. Každý úkon teraz musí príslušná zdravotná sestra pod svojim kódom okamžite zadávať do špeciálneho programu na fakturovanie, ktorý si zariadenie muselo zakúpiť. „Bolo to náročné, ale som hrdá na to, že som sa nenechala odbiť.“

Kým im ošetrovateľské úkony poisťovňa začala preplácať, domov ich hradil z vlastného rozpočtu. Celou administratívnou tortúrou si prešli kvôli 560 eurám mesačne. „Nie je to veľa, ale pre nás je to aj tak veľká pomoc. Aspoň máme na rúška, rukavice a sterilný materiál, ktorý sme si dovtedy kupovali zo svojho.“ Poisťovňa hradí deväť vybraných úkonov, ako je napríklad podávanie infúzií. Ostatné však ošetrovatelia musia vykonávať, aj keď preplácané nie sú. „V zozname chýba napríklad kŕmenie nozogastrickou sondou. Máme klientov, ktorí nedokážu stravu prijímať inak.“
Nezábudka je nezisková organizácia, ktorá bola založená v roku 2008. Od roku 2010 je zaradená do siete sociálnych zariadení založených mestom alebo obcou, ktorým štát poskytuje príspevky na fungovanie. Zamestnanci sa starajú sa o 53 pobytových klientov. „45 klientov je v zariadení pre seniorov, 8 v zariadení opatrovateľskej služby. V nej sú umiestnení prechodne, kým sa neuvoľní miesto v zariadení pre seniorov. Priemerný vek klientov je 83,5 rokov.“ Okrem nich poskytujú terénnu opatrovateľskú službu, v rámci ktorej chodia na dve až tri hodiny denne do domácností seniorov. Novinkou je odľahčovacia služba. „Je určená pre ľudí, ktorí poberajú opatrovateľský príspevok a starajú sa napríklad o člena rodiny. Opatrovateľ má nárok na 30 dní voľna za rok. V tomto čase sa o opatrovaného postaráme my.“

Samospráva domovu prispieva na vonkajšiu opatrovateľskú službu a prepravnú službu ročne sumou vyše 40-tisíc eur, štát 320 eur na jedného klienta mesačne. „Náš ročný rozpočet je približne 500-tisíc eur. Tieto príspevky nám však na chod zariadenia nepostačujú.“ Riaditeľka je aktívna a zapája sa do všetkých výziev a projektov, aby rozpočtu prilepšila. „Zapájame sa do výziev úradu práce, cez projekty sme kúpili auto aj polohovateľné postele. Snažíme sa zapájať do väčších projektov. Vlani sme boli úspešní v projekte REPAS z úradu práce a získali sme 18-tisíc eur.“
Od minulého roka majú príjmy aj z prepravnej služby, ktorá je určená pre ľudí na to odkázaných alebo zdravotne ťažko postihnutých. Vozia ich k napríklad k lekárovi. Ako jedna z mála podobných zariadení si tiež prilepšujú organizovaním opatrovateľských kurzov. „Dostali sme akreditáciu od ministerstva práce, máme možnosť vyučovať teóriu aj prax.“ Denne tiež rozvážajú pre seniorov v meste 30 až 35 obedov. Najbližšie majú v pláne v spolupráci s mestom zriadiť denný stacionár pre seniorov. „Snažíme sa vždy rozvíjať, poskytovať nové služby a tak si prilepšiť. Nemôžeme sa spoliehať len na mesto a štát. Z týchto peňazí neustále zlepšujeme podmienky pre našich klientov i zamestnancov,“ zakončila riaditeľka.
