KLENOVEC. Ručné práce dnes už nie sú záľubou, pri ktorej by chceli tráviť čas moderné ženy. Miesto výroby vyšívanej dečky na nedeľný stôl radšej vybehneme do fitka. Kedysi, však, boli nevyhnutnou súčasťou života. „V minulosti sa výšivkami skrášľoval najmä odev. Vyšívali sa aj tkaniny bežne používané v domácnosti,“ priblížila etnologička Zuzana Balážová.
Čím krajšia fertucha, tým šikovnejšia dievka
Šikovnosť dievky súcej na vydaj sa hodnotila jej zručnosťou nielen pri domácich, ale aj ručných prácach. Krásavica, ktorá nemala vlastnoručne vyšité vankúše, či obrusy, si len ťažko našla ženícha. Dievčatá sa predbiehali, ktorá bude mať krajšie vyšitú fertuchu, či lajblík.
„Vyšívali sa aj kútne plachty, čepce a zaujímavosťou sú napríklad iniciály nositeľky vyšité na spodnom rubáči,“ vymenovala Balážová.
Dnes už móda diktuje iné trendy, no napriek tomu sa stále nájdu šikovné ženy, čo na vyšívanie, háčkovanie, či štrikovanie nedajú dopustiť. Aj v Klenovci je stále dosť takých, ktoré v domácej truhlici ukrývajú toľko ručne vyrobených pokladov, že by z nich mohli urobiť samostatnú výstavu.
Ručné práce Klenovčaniek vystavili na Klenovskej Rontouke. (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Jednou z nich je Darina Sopóciová. „Mám rada všetky ručné práce. Vyšívam, štrikujem, pletiem z ruličiek papiera,“ pochváli sa. Mnoho zo svojich prác daruje, iné opatruje doma.
„Teraz už mladí veľmi nechcú vyšívané obrusy, alebo štrikované oblečenie pre deti,“ posťažuje sa. Kedysi to podľa jej slov bývalo inak. Ak chcela mama pekne obliecť svoju ratolesť, musela oblečenie vyrobiť vlastnoručne. „Štrikovali sme svetríky, čiapky, papučky, všetko, čo bolo treba,“ zaspomína.
Vyšívať sa učilo v škole
Pri ručných prácach oddychuje. „Keď sa to už naučíte, je to ľahké. Ja som sa učila ešte na základnej škole. Kedysi sme mávali ručné práce,“ hovorí. Čo sa naučila v škole, doma potom skúšala. Pomáhala jej mama, tety, niečo sa priučila aj od skúsených žien zo susedstva.
Motívy sa zvyčajne prenášali z pokolenia na pokolenie, tie šikovnejšie si vymýšľali vlastné. „Ja väčšinou čerpám z časopisov, ale aj jedna od druhej sa učíme. Keď niektorá začne vyšívať nejaký nový motív, tak jedna od druhej si odvyšívavame,“ zasvätí nás do tajomstva výšiviek.
Krížikovou technikou vyšíva pani Darina aj obrazy. (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Vyšila už množstvo obrusov, ale pustila sa aj do vyšívania obrazov. Jej obľúbenou je krížiková technika. „Technika vyšívania sa líšila v závislosti od regiónu,“ konštatovala Balážová. Krížiková výšivka je jedna z najstarších. Počiatky má až v 15. storočí, kedy sa používala na zdobenie kňažských rúch.
Najdôležitejšie bolo pradenie a tkanie
Vyšívaním sa dalo aj uživiť. V dedine zvyčajne bola výšivkárka, ktorá vyšívala pre celú dedinu. Tie chudobnejšie dievky si vyšívali samy, skutočné parádnice nechali túto prácu na odborníčku.
Aj štrikovanie má svoju dlhoročnú históriu. „Už v stredoveku sa rytieri obliekali do štrikovaných košieľ a na dámach sa nájdu dôkazy o existencii čipiek. Móda alebo odev pospolitého ľudu sa väčšinou odvíjala od panskej módy,“ pripomenula etnologička.
Štrikované oblečenie bolo módnym hitom. (zdroj: Ľ. KARMANOVÁ)Medzi najdôležitejšie ručné práce v minulosti, podľa jej slov, patrili pradenie a tkanie. Veď bez nich by si ľudia ani nemali čo obliecť. „To bola najdôležitejšia práca žien. Bez plátna by nemali na čo vyšívať a bez nití by to tiež nešlo,“ zdôraznila na záver Balážová.
