ZLATNO. Ján Blahuta zo Zlatna dokáže do kože vdýchnuť čaro ľudových tradícií. Záujemcov o kúpu jeho výrobkov je neúrekom. Predávať na jarmoku ho, ale, nenájdete. „Predávať nechodím, lebo nemám čo. Všetko, čo vyrobím, hneď ide preč. Keď mám rozrobených päť opaskov, dve kapsy, akonáhle ich stihnem dokončiť, už majú svojho kupcu,“ pochváli sa šikovný majster.
Sám je prekvapený záujmom o svoje výrobky. Napriek novým módnym trendom, folkloristi, či milovníci ľudového umenia a tradícií sú vždy ochotní utratiť nejaké euro za kvalitnú ručnú prácu. V jeho sortimente sa nájdu krpce, opasky, dievčenské, alebo pastierske kapsy.
(zdroj: ARCHÍV J. BLAHUTA)Výrobe kožených výrobkov sa začal venovať pred siedmymi rokmi. K tejto záľube ho priviedla láska k folklóru. Ako člen folklórneho súboru Kokavan, ktorý začal navštevovať ešte v roku 1981, prvý krát vyskúšal opasok, obul krpce. „Vždy som obdivoval krásne pracky na opaskoch, alebo vypracovanú kožu s nádhernými motívmi,“ zaspomínal na časy dávno minulé.
Dozrel čas, keď si krpce vyrobil sám
Prišiel čas, keď svoj obdiv pretavil do vlastnej výroby. „Pred siedmymi rokmi som začal uvažovať o tom, že si krpce, alebo opasky, ktoré používame v súbore pri vystúpeniach, nebudem kupovať, ale začnem ich robiť sám,“ priblížil.
Samozrejme, že pustiť sa do výroby takýchto náročných diel nebolo jednoduché. „Musel som si najskôr naštudovať literatúru, popýtať sa majstrov, ktorí o tom už niečo vedeli.“ Pri každej príležitosti na festivaloch, či jarmokoch obzeral motívy, ktorými sa nechával inšpirovať.
„Nechcel som kopírovať. Chcel som mať v dielach niečo z nášho regiónu a niečo zo seba,“ konštatoval. Snažil sa byť originálny, no dbať pri tom aj na regionálnu symboliku a tradíciu.
(zdroj: ARCHÍV J. BLAHUTA)„Symbolika je dôležitá napríklad v prackách na opaskoch,“ zanietene vysvetľuje. Tu boli typické vyrezávané okienka, alebo hadík, ktorý sa objavuje v jednom motíve aj niekoľkokrát a symbolizuje ochranu stáda a majetku.
Typické motívy
Typické pre náš región sú kvetinové motívy, ktoré sa najčastejšie pretavovali do dreva. „Napríklad do fujár. Vzory z nástrojov sa snažím používať aj na kožených výrobkoch.“ Zákazníci si motív často navrhnú sami. „Ak sú ľudia z nášho regiónu a majú vybraté nejaké iné motívy, snažím sa ich napraviť. Keď sú už odtiaľto, aby mali regionálne prvky,“ zdôrazní, no samozrejme, rešpektuje výber zákazníkov, ktorí pochádzajú z rôznych končín Slovenska.
„Naposledy som robil Čičmany. Bol som priamo v obci, aby som si nafotil ornamenty na dreveniciach a z toho som vytvoril pre zákazníčku ponukový list. Vybrala si tie motívy, ktoré ju najviac oslovili.“
(zdroj: ARCHÍV J. BLAHUTA)Výroba opasku, alebo brašne nezačína pretavením motívu do materiálu. Je potrebné najskôr zohnať naozaj kvalitnú kožu. Dôležité je to, z ktorej časti tela pochádza. Podľa toho, na aký výrobok bude použitá, musí byť zohľadnený výber. „Pod slabinami je veľmi jemná koža. Ona je krásna, ale je mäkká. Nedá sa použiť napríklad na remeň, alebo kapsu, lebo by sa naťahovala,“ vyzná sa skúsený odborník.
Opasok na počkanie
Najvhodnejšia je koža z chrbta, ktorá je najpevnejšia. „Tú musím ešte pozorne prezrieť, či sa na nej nenachádzajú nejaké nedokonalosti, alebo chyby. Strih musím opatrne rozvrhnúť. Keď to nevychádza, môže sa nadpájať. Existujú rôzne techniky.“
Na samotné vyrazenie vzoru do materiálu sú potrebné razníky. Dajú sa aj kúpiť, no nie je to najlacnejšia záležitosť. Aby boli skutočne originálne, mnohé si Ján vyrába sám. „Niektoré produkty na výrobu nakupujem od dodávateľov pre brašniarov a obuvníkov. Veľká výhoda je, že dnes sa to už dá objednať cez internet, takže nemusím nikde za tovarom cestovať,“ pochvaľuje si moderné možnosti.
(zdroj: ARCHÍV J. BLAHUTA)Ušetrený čas venuje samotnej výrobe. „Veľká kokavská pracka trvá niekedy tri dni, až týždeň poctivej práce. Kapsu som schopný urobiť do nejakých dvoch týždňov. Bežné opasky do nohavíc zvládnem aj za pol hodinku,“ vymenuje.
Svoj koníček stíha popri množstve ďalších povinností. Najviac času mu ukrojí práca. Zvyšok sa snaží rozdeliť medzi rodinu a súbor Kokavan, v ktorom už v súčasnosti zastáva úlohu vedúceho. „Keď ešte zostane chvíľa času, tak vyrábam. Je to pre mňa oddych. Tá práca ma baví,“ hovorí s úsmevom človek, ktorý svoj život zasvätil uchovávaniu ľudových tradícií.
(zdroj: ARCHÍV J. BLAHUTA)
