LIPOVANY. V civile ho mnoho ľudí nespozná, no keď si oblečie kroj, všetci vedia, že je majiteľom hlasu ako zvon. Milan Matuška už takmer tridsať rokov spieva s ľudovou hudbou Ďatelinka Ondreja Molotu. Spolu so Šefanom Babicom, Jozefom Šulekom či Milanom Gáborom patrí medzi známych folkloristov z Novohradu.
Odmalička miloval tunajšiu prírodu, venoval sa poľovníctvu. Ruka v ruke so životom na dedine išiel aj folklór. „Boli sme spevavá rodina. Hlas som zdedil po otcovi. Z jeho strany máme v rodine veľa dobrých spevákov. Aj mama krásne spievala,“ pochválil sa známy spevák.
Jeho kroky automaticky smerovali do folklórneho súboru Ipeľ. Vďaka nemu sa mu otvorila cesta do rozhlasu. V roku 1987 došlo k spolupráci s Ďatelinkou. Účinkovanie v známej ľudovej hudbe mu prinieslo vystúpenia po celom Slovensku, aj v zahraničí. „V našom repertoári prevažujú piesne z Podpoľania, no narodil som sa na dolniakoch, takže najbližšie sú mi novohradské piesne.“
Milan Matuška (zdroj: MARCEL HUDEC)Druhá tvár speváka ľudových piesní sa odkrýva na Obecnom úrade v Lipovanoch. V kresle starostu sa usadil pred desiatimi rokmi. „Robil som záchranára, no keď sa redukovali stavy, prišiel som o prácu. Práve sa schyľovalo k voľbám, tak som sa rozhodol kandidovať,“ priblížil.
Ako hovorí, cítil v sebe silu odovzdať skúsenosti a schopnosti rodnej obci, do ktorej zapustil korene tak hlboko, že si už nevie predstaviť život niekde inde. „Naša obec má 260 obyvateľov. Stále tu máme veľa mladých, čo je v dnešnej dobe chvályhodné.“
Po stresujúcej práci záchranára zistil, že aj starostovanie môže byť náročné. „Je to každodenné cestovanie do okresného mesta, kde je potrebné vybaviť množstvo vecí. No, najnáročnejšie je riešenie susedských vzťahov,“ priznal s tým, že niekedy musí byť aj sudcom malicherných sporov.
„Pri náročnej práci v samospráve je najväčším relaxom hudba. Spev je ako balzam na dušu, pretože pri piesni človek zabúda na každodenné starosti,“ dodal na záver s úsmevom.
(zdroj: ĽUBOMÍR ČINČURA)
