CINOBAŇA. Iččko, ako ho všetci volajú, sa hudbe venuje už od detstva. Prvý jednostrunový nástroj si zostrojil sám. Cítil v sebe rytmus a potreboval sa realizovať. Zistil, že hrať sa dá aj na hrncoch, pohároch, umelých fľašiach.
V piatich rokoch začal hrať na gitare. „Po dlhých bojoch medzi mnou a prstami som sa naučil Metallicu. Myslel som si, že som kráľ rock and rollu,“ pousmeje sa nad svojimi hudobníckymi začiatkami.
S hudbou trávi všetok voľný čas
Neskôr prišli bicie, bass gitara, keyboard, vyskúšal aj bongo, či kachon. Svoj voľný čas neustále trávi s hudbou. Vyrába hudobné podklady, hrá sa so zvukom. Skladá texty, spieva, rapuje, tancuje. „Hudbou chcem zmeniť svet. Chcem inšpirovať ľudí k tomu, aby neprestali veriť. Len s vierou sa môže čokoľvek uskutočniť.“
Vo svojich textoch sa inšpiruje životom, prírodou, medziľudskými vzťahmi. „Píšem o bežných problémoch v rodinách, rasizme, bohu. Terajšej generácii chcem ukázať úctu k ľuďom, k prírode, aby pochopili, čo je v živote naozaj dôležité.“

Podieľa sa na mnohých hudobných projektoch, no po sláve netúži. „Nechcem, aby sláva menila ľudí a hodnoty. Mám kamarátov, čo sa stali známymi a zabudli na to, čím niekedy boli,“ podotkne.
Podieľal sa na rôznych projektoch
Pôsobí ako DJ a zvukár. Koncertoval po celom Slovensku. Podieľal sa na projektoch Zelená škola, je autorom spoločnej skladby pre festival Rómsky hlások. Na konte má autorstvo hymny pre viaceré športové kluby. Aktuálne finišuje na albume so skupinou Pexeso. „Keď robíš hudbu a baví ťa to, je jedno, aký je to štýl. Nezáleží na tom, ako vyzerajú ľudia, s ktorými ju tvoríš. Ide o spoločné cítenie, ktoré do toho vkladáš,“ vysvetľuje rôznorodosť projektov.

Jeho najväčším snom je ukázať ľuďom, čo je skutočné šťastie. Sám žije spokojným životom. Čas a energiu sa snaží venovať tomu, čo ho napĺňa. „Na prvom mieste nie sú peniaze, najnovšie autá a hrdé domy. Chcel by som si založiť rodinu a odísť niekam, kde si človek nemusí platiť za existenciu.“
Nie je dôležité ako človek vyzerá
Citlivú dušu umelca ukrýva za drsným zjavom. Ako sám tvrdí, tetovanie a dlhé dredy nemusia byť znakom zlého človeka. „Mojim výzorom sa snažím dokázať to, že nie je dôležité, ako človek vyzerá, ale to, aký je vo vnútri. Mám rád jednoduchosť, prírodu, pravdu, úprimnosť, bojujem za právo na slobodu vlastného prejavu,“ hovorí otvorene.

Svojou hudbou sa snaží poukázať na veci, ktoré mnohým v dnešnej hektickej dobe unikajú. Váži si jednoduché životné okamihy a najmä ľudí. „Najviac starú mamu, ktorá ma vychovala. Chcel by som byť ako ona,“ uzavrie skromný muzikant.