PRÍBELCE. Hovorí sa, že vlasy sú korunou krásy. Každá dáma ich túži mať zdravé, lesklé a husté. Aj v minulosti boli symbolom ženskosti a zmyselnosti. Ich úprava sa však časom mení a dnes si len máloktorá žena vie predstaviť, že po svadbe by už mala svoju hrivu ukrývať pod šatku.
Podľa etnologičky Zuzany Balážovej z Príbeliec bol hlavný dôvod práve ten, že mali symbolizovať zmyselnosť. „Na verejnosti vydaté ženy nemohli chodiť prostovlasé. Svoje vlasy si museli zapletať do vrkočov alebo česať do drdolov a skrývať pod čepiec či šatku. Bol to znak, že je zadaná a muži jej už nemajú dvoriť,“ vysvetlila historický význam pokrývok hlavy.
Z toho istého dôvodu si strihali vlasy a nosili čepiec aj mníšky, ako nevesty Kristove.
Používali tri druhy účesov
Na druhej strane dievčence nosili vlasy učesané podľa toho, z akej sociálnej vrstvy pochádzali. Zdobili si ich napríklad krepinkou, teda ozdobnou stuhou s kvietkami. „Účesy sa líšili aj podľa príležitosti. „Základom každého účesu bol vrkoč a cestička stredom hlavy. Vlasy vyčesané z temena do tylu. Dievčatá mali väčšiu možnosť variantov účesov ako ženy.“
Tie si museli účes upravovať v závislosti od tvaru čepca a preto veľakrát do účesu pridávali rôzne pomôcky, výstuhy, ktoré vpletali do účesu aby mal čepiec požadovaný tvar.
V Príbelciach v minulosti poznali tri druhy dievčenských účesov. „Účes na výkruty bol určený na všedný deň. Nosili ho dievčatá už od ranného veku.“
Účes na výkruty. (zdroj: ARCHÍV Z. BALÁŹOVEJ)Nosil sa aj pod čepiec či kontík, čo bola šatka zaviazaná na špeciálny spôsob. Na sviatky a slávnostné príležitosti sa dievky česali na gudry. Najslávnostnejší účes, ktorý sa používal aj ako svadobný, bol na strapato.
„Bohužiaľ, zachoval sa len na fotkách. Zanikol kvôli náročnosti česania,“ konštatovala odborníčka.
Aj muži podliehali módnym trendom
Pokrývka hlavy spĺňala aj praktický účel. „V lete nosili šatky ako ochranu pred slnkom, v zime preto, aby bola hlava v teple,“ zdôraznila etnologička. Šatky alebo spodné čepčeky sa nosili aj na noc. „Aby účes dlhšie vydržal, keďže voľakedy sa nečesalo každý deň. Takto účes držal aj týždeň a ženy ušetrili čas na jeho zhotovenie.“
Žena na kontík. (zdroj: ARCHÍV Z. BALÁŽOVEJ)Módnym trendom podliehali aj muži. Aj keď s ich účesmi to nebolo zďaleka také zložité ako u žien. Kým v 18. storočí ešte nosili vlasy spletené do viacerých vrkôčikov, o storočie neskôr si už vlasy skracovali na krátke účesy. „Mladší nosili vyholené boky hlavy a na temene vlasy dlhšie, starší sa strihali mašinkou úplne nakrátko,“ vykreslila pánsku módu.
Účesy sa líšili aj podľa spoločenského postavenia. V niektorých obciach sa richtár od obyčajných mužov odlišoval tým, že mal dlhé vlasy.
Namiesto gélu použili bravčovú masť
Zaujímavou bola určite aj starostlivosť. O šampónoch, kondicionéroch či lakoch v tých časoch ešte ani nesnívali. Napriek tomu tieto moderné prípravky mali svojich predchodcov už aj v dobách dávno minulých.
„Pri formovaní účesu sa vlasy natierali bravčovou masťou, maslom alebo slaninou,“ vymenovala možnosti znalkyňa histórie. Slaninou upraveným vlasom neuškodil ani dážď a údajne ich neobľubovali ani vši. Chlapi si vlasy spevňovali aj cukrovou vodou alebo pivom.
Samozrejmosťou nebolo ani každodenné umývanie. Podľa rozprávania starých ľudí sa ženské vlasy umývali len príležitostne. „Buď pred kalendárnym sviatkom alebo nejakou rodinnou udalosťou. Na umývanie používali len obyčajné mydlo alebo rôzne bylinkové odvary, napríklad žihľavový.“
Slávnostný účes na gudry (zdroj: ARCHÍV Z. BALÁŽOVEJ)Podľa etnologičky sa s vlasmi v minulosti spájali aj rôzne obrady. Medzi najznámejšie u Slovanov patrili posrižiny, ktoré symbolizovali novú etapu v živote dieťaťa. „Bol to slávnostný akt prvého ostrihania vlasov. Vykonával ho otec. Znamenalo to, že dieťaťu končí obdobie výlučnej starostlivosti matky,“ dodala na záver Balážová.
Tento obrad už dávno zanikol, no v niektorých oblastiach ešte stále pretrvávajú poverové zákazy strihať dieťa do jedného roka alebo strihanie dohola, aby vlasy zhustli.
Svadobný účes na strapato časom pre svoju náročnosť zanikol. (zdroj: ARCHÍV Z. BALÁŽOVEJ)
