RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemersko - malohontské múzeum pripravuje výstavu o tradičnom spracovaní rastlinných vlákien. V rámci výstavy „Konope, konope, zelené konope...“ predstavia toto remeslo prostredníctvom pradiarenského či tkáčskeho náradia doplneného fotografiami, na ktorých návštevníci uvidia proces spracovania rastlinných vlákien, výrobu priadze, či tvorbu a úpravu samotného plátna v regióne Gemer-Malohont.
Pestovalo sa viac konope
Ako priblížila Ľudmila Pulišová, kurátorka výstavy, spracovanie rastlinných vlákien všeobecne patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. "Dominantným materiálom bol ľan a konope, ktoré patria k najstarším technickým plodinám na Slovensku. Obidve sú priadne a olejodarné rastliny – využívalo sa jednak vlákno na pradenie a tkanie plátna, jednak semeno, z ktorého sa tlačil olej používaný najmä pri príprave pôstnych jedál," ozrejmila kurátorka. Neskôr, v období feudalizmu, sa tieto rastliny podľa nej pestovali na veľkostatkoch, ale aj na hospodárskych usadlostiach poddaných. "Ako vyplýva z archívnych dokumentov a literatúry, v danom období sa pravdepodobne pestovalo viac konope ako ľan. Dokladom toho je množstvo chotárnych názvov i z oblasti Gemera-Malohontu: Konopnice- Kokava nad Rimavicou, Betliar, Gočovo, Konopná zem- Rudná, Konopiská- Muránska Zdychava, Henckovce či Konopiščia- Kameňany."
V Gemeri-Malohonte sa pestoval i ľan. Ten v južných okresoch Gemera-Malohontu siali už v apríli, kým napríklad v Rejdovej a Dobšinej len začiatkom júna. "Konope siali v polovici mája, zvyčajne na Žofiu, no i neskôr."
Tkalo sa pomocou člnka s niťou
Výstava zachytáva všetky prvky spracovania rastlín a výrobu tkanín. Kurátorka opísala proces výroby: "Rastliny sa po vytrhaní, močení a sušení lámali na trlici, aby sa odstránili zvyšky stonky. Vlákna, ktoré zostali, sa česali na česákoch a následne priadli. Priadza sa upevnila na praslicu, pričom sa priadlo väčšinou na vretená, neskôr na kolovrátok." Ako ďalej ozrejmila, upradené nite ženy zmotávali na motovidlo do pradien, pradená prali a vyvárali. Po nasnovaní nití na snovadle sa vytvorila osnova, ktorá sa navinula na krosná. "Tkalo sa pomocou člnka s niťou namotanou na cievke - člnok sa prehodil medzi niťami osnovy, na čo sa buchnutím brda útková niť prirazila k natkanej časti. Utkané plátno sa používalo na zhotovovanie obradového, bytového a úžitkového textilu, či odevov. Z menej kvalitného plátna sa šili vrecia, plahotky na nosenie sena, prípadne vozové plachty – poňvi," zakončila.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 27. júla o 15-tej hodine v priestoroch múzea. Verejnosti bude sprístupnená do 28. októbra.
