FIĽAKOVO. História Fiľakovského hradu sa začala písať pravdepodobne v 13. storočí. Kamenný hrad na strmom vulkanickom brale dal zrejme postaviť rod Kacsicsovcov ešte pred tatárskym vpádom. V prvej písomnej zmienke z roku 1242 sa Fiľakovo uvádza medzi sedemnástimi hradmi, do ktorých sa šľachta mohla ukryť pred Tatármi. Jeho prvým známym majiteľom a súčasne najlegendárnejším, bol lúpežný rytier Fulko. Jedna z povestí hovorí, že Fiľakovo dostalo pomenovanie práve po ňom.
Hradný pán Fulko bol známy svojou záľubou v pití a zábavách, ale aj podvodmi a plienením. Ale, ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu, a jedna z legiend hovorí o tom, že za jeho neuváženými činmi stojí láska kú krásnej sedliačke Alžbete. „Fulko miloval poľovačky. Jeden z príbehov hovorí, že počas jednej z jeho častých poľovačiek hradného pána poranilo zviera, na ktoré poľoval. Nakoľko bol ďaleko od hradu a jeho stav bol vážny, odviedli ho do neďalekej chatrče, kde býval chudobný otec s dcérou Alžbetou,“ začala rozprávanie Irena Szopláková z Hradného múzea. Dievčina sa o rytiera vzorne starala a po krátkom čase hrozba smrti pominula. „Ako to už býva, Fulko sa do Alžbety zamiloval. Dievčina bola však veľmi chudobná, preto svadba neprichádzala do úvahy. Napriek tomu si ju odviedol do hradu, kde spolu žili.“
Po čase sa dievčina zmenila. Na časy, kedy nemala čo do úst vložiť, si už ani nespomenula. Lákali ju krásne šaty, drahé šperky, chcela mať všetko. Fulko by svojej družky zniesol aj modré z neba, no peňazí ubúdalo. Preto začal na hrade raziť falošné mince a plieniť okolité dediny a mestá. Zmasakroval obyvateľov mesta Hatvan, čo už panovník Belo IV. nemohol nechať bez povšimnutia. Fulka niekoľkokrát napomenul, odsúdil, opäť omilostil. Napokon mu panstvo odobral a odsúdil ho na súboj. „V ňom sa mal nahý popasovať s po zuby ozbrojeným rytierom. Vtedy si Alžbeta uvedomila, že ona je za všetko zodpovedná. Cesty späť však nebolo.“ Fulko vedel, že zo súboja by živý neodišiel a preto sa na ňom nezúčastnil. Zvyšok života strávil na úteku a žil ako tulák. Svoju lásku už nikdy neuvidel. Podľa príbehu ho našli mŕtveho niekde v lese ďaleko od Fiľakova. Nikto netušil, kto je ten zarastený a zúbožený muž, až kým sa mu nepozreli do dlane. „V nej zvieral striebornú retiazku, na ktorej bola zodratá minca s nápisom: Alžbeta, do smrti budem tvoj.“
