TISOVEC. Bábiky v tradičnom odeve, znázorňujúce tradičné dedinské práce z čias našich starých materí, si získali veľkú obľubu. Pripomínajú nám našu históriu a ľudia si ich radi vystavia vo svojej domácnosti, alebo darujú ako suvenír do zahraničia.
Výrobe šúpolienok sa dnes už nevenuje toľko žien ako kedysi. Našťastie, stále sa nájdu také, ktoré túto milú tradíciu udržiavajú a aj posúvajú ďalej na mladšie generácie. Jednou z nich je Eva Dolinajová z Tisovca.
Výjavy z mladosti
Toto umenie sa jej natoľko zapáčilo, že sa ho rozhodla vyskúšať. Odvtedy uplynulo už sedemnásť rokov a náhodne objavená záľuba ju stále baví.
Každá jej bábika znázorňuje výjavy, ktoré si pani Eva pamätá zo svojho detstva, či mladosti. „Ako seno hrabali, husi chovali, kosili, drevo nosili a podobne. No niektorými sa nechám inšpirovať aj na internete,“ priblíži zručná dôchodkyňa.
Šúpolienky znázorňujú dedinské práce (zdroj: ĽUBOMÍRA KARMANOVÁ)Vyrobiť noše, košíky, lavičky, či iné doplnky z dreva je podľa nej zložitejšie ako samotná šúpolienka. A tak okrem práce s kukuričnými listami, sa musela naučiť ovládať aj pílku či nožík.
Materiál si musí najskôr nazbierať. V neďalekom družstve jej ochotne poskytnú odpad z kukurice, ktorý by inak vyhodili. Potom príde na rad sušenie. „Nasušené si odložím do krabice a keď idem robiť, tak ho musím namočiť, aby sa pri tvarovaní nepolámalo,“ vysvetlí zdĺhavý postup.
Vlasy vyrába z ľanu
Celý proces má niekoľko etáp. Jedna bábika sa nedá urobiť naraz. „Pripravím si ich sedem až osem. Musím ich vyformovať, lebo keď uschnú, už sa to nedá. Potom ich dám vysíriť. Slúžia na to sírne knôty, ktoré ich vybielia, aby mali peknú farbu,“ priblíži odborníčka.
Kým prvá várka schne, už sa pripravuje ďalšia. Po uschnutí získavajú svoju konečnú podobu. „Urobím im vlasy z ľanu. Tie zafarbím obyčajnou farbou na látku. Na záver prirobím doplnky,“ pokračuje v líčení celého priebehu.
(zdroj: ĽUBOMÍRA KARMANOVÁ)Výrobou týchto ozdôb si dôchodkyňa kráti voľné chvíle. Ako vraví, najťažšie z celého procesu je správne vystihnúť čas, kedy je šúpolie najkvalitnejšie. „Niekedy zlé počasie spôsobí to, že je poškodené. Plesnivie už na šúľkoch. Také sa vôbec nedá použiť,“ dodá s tým, že keď sa nezozbiera v pravý čas, môže byť tvrdé a už netvarovateľné.
Svoje skúsenosti postupne odovzdáva aj potomkom. „Zatiaľ na to nemajú veľa času, možno, keď budú na dôchodku, ako ja,“ pousmeje sa. Veselá Tisovčanka verí, že jej umenie v rodine nezanikne.
