LUČENEC. Mladá Lučenčanka zažila udalosti po nevydarenom pokuse o prevrat v Turecku priamo v uliciach Istanbulu. Patrícia Mihályová dovolenkovala v Antalyi. Po oddychu sa ešte rozhodla navštíviť priateľov v Istanbule. O nočných udalostiach v tureckej metropole netušila.
„Ja som vlastne ani nevedela, čo sa deje. Na dovolenke som nesledovala správy,“ priblížila. „V autobuse ľudia telefonovali, pozerali do mobilov. Bolo mi to čudné. Rozmýšľala som, čo sa asi deje,“ spomenula si na udalosti odohrávajúce sa v ten deň.
Z metra vystúpila na námestí. „Všimla som si, že kolabuje doprava. Keď som sa presúvala do hotela o ulicu ďalej, videla som vojakov, ktorí sedeli v autách so zbraňami v rukách. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že ak začnú strieľať, nemám žiadnu šancu, tak som pridala do kroku.“ Všetko, čo sa okolo nej odohrávalo, jej pripadalo zvláštne.
„Keď som prišla do hotela, počula som stíhačky. Leteli veľmi nízko. Bol to hrozný hluk. Aj som sa trochu obávala, či nezačnú mesto bombardovať.“ Už tušila, že sa niečo deje. O čo presne ide, to sa dozvedela z televízie.
Napriek vážnej situácii sa Patrícia nebála
V tom čase už obyvatelia vychádzali do ulíc. Nepáčilo sa im, čo sa v ich krajine deje. „Nebála som sa. Páčilo sa mi, akí sú lokálpatrioti. Všade bolo plno ľudí, ktorí chceli prevratu zabrániť aj za cenu smrti,“ priblížila závažnú situáciu. Správy sledovala až do druhej rána. Zvonka sa ozýval buchot.
Ráno nič nepripomínalo predchádzajúce napäté udalosti. Bolo ticho a kľud, akoby sa nič nestalo.
Na mobilné telefóny prichádzali obyvateľom sms správy, aby sa zúčastnili pochodu za turecký národ. „Autá trúbili, vznikali konvoje, námestia a ulice zaplnili tisícky ľudí. Napadlo mi, že ak by došlo k teroristickému útoku, zmaril by obrovské množstvo životov. Myslím, že to sa len tak niekde nevidí. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok,“ podotkla.
Ľudia vyjadrovali svoju podporu prezidentovi. Nechápali, ako vojaci mohli obrátiť zbraň proti vlastným ľuďom. „Prezidenta veľmi obdivujú. Majú ho radi. Podľa Turkov mu vďačia za vybudovanie diaľnic, zmodernizovanie a napredovanie ich krajiny,“ vysvetlila postoj ľudí, s ktorými sa rozprávala.
„Jeden kamarát mi vravel, že keď išli na Bosporský most s otcom a ujom, počítali s tým, že tam môžu zomrieť. Denne očakávajú teroristický útok alebo problémy a sú pripravení zomrieť. Myslia si, že keby nevyšli do ulíc, bolo by zle.“ Boli aj takí, čo sa zo strachu zavreli doma a čakali, čo sa bude diať.
Vojaci si mysleli, že ide o praktické cvičenie
Médiá na Slovensku priniesli správy o tom, že v niektorých častiach mesta nie je voda, internet a elektrika. „U nás sa taký problém nevyskytol. Všetko normálne fungovalo,“ povedala Patrícia.
Z videí, ktoré neskôr sledovala na internete, jej behal mráz po chrbte. „Videla som, ako civilisti lynčovali tých vojakov. V meste som počula, ako ľudia hovorili o tom, že to boli veľmi mladí vojaci. Vraj ani nevedeli, čo sa deje. Len plnili príkazy a údajne im povedali, že je to praktické cvičenie.“
Zomknutosť, národná hrdosť a odhodlanie tunajších obyvateľov ju prekvapilo. „Mnohí hovorili, že keby sa v ich krajine niečo zomlelo, neujdú ako Sýrčania. Ak vraj zomrú, tak vo svojej krajine.“
Turecko jej prirástlo k srdcu
Krátko po udalostiach sa všetko vrátilo do starých koľají. „Keby ste si ľahli večer spať a zobudíte sa ráno, tak ani neviete, že sa niečo udialo. Všetko bolo čisté, ľudia ďalej pokračovali vo svojom každodennom živote. Asi týždeň bola zadarmo doprava, ľudia chodili normálne do práce, usmievali sa.“ Podľa Patrície sú Turci veľmi silní. Dokážu sa rýchlo otriasť a fungovať ďalej.
Do Turecka cestuje pri každej príležitosti. Učí sa ich jazyk, spoznáva tradície. Napriek tomu, že v poslednej dobe ju tu vždy zastihnú tragické udalosti, do krajiny sa cestovať nebojí. „Keď bol spáchaný útok na letisko Atatürk, prilietala som na druhý deň. Síce na iné letisko, ale nebol to príjemný pocit. Mojej mame sa nepáčilo, že napriek tomu, čo sa stalo, tam chcem odletieť,“ priznala mladá Slovenka.
Do krajiny, ktorá jej prirástla k srdcu, je odhodlaná vycestovať opäť. „Nebála by som sa tam ísť na dovolenku,“ uzavrie s tým, že ak sa človeku má niečo stať, zastihne ho to aj doma.
