Úspešný lučenecký pästiar zatiaľ návrat na Slovensko neplánuje. V Írsku našiel kvalitný sparing. V súvislosti s jeho pobytom v zahraničí sme mu položili pár otázok.
Naposledy sa v súvislosti so súťažou tvoje meno skloňovalo v decembri 2015, keď si sa predstavil na svetovom šampionáte v kickboxe mužov a žien v Dubline. Znamená to, že si odvtedy nesúťažil?
Áno, nesúťažil. Po majstrovstvách sveta v kickboxe som si chcel dať krátku pauzu a opäť sa vrátiť k boxu, ktorý je pre mňa prvoradý. V Dubline som si veril, veľmi som chcel odtiaľ priniesť medailu. Napokon ma od jej zisku delil púhy jeden bod. Avšak to, že som odvtedy nesúťažil, neznamená, že sa nepripravujem.
Pred takmer dvoma mesiacmi akoby sa v Lučenci po tebe zľahla zem. Zmenil si pôsobisko?
Momentálne som v Írsku. Ako som spomenul, chcem sa opäť vrátiť k boxu a práve to ma priviedlo na zelený ostrov.
Doposiaľ nerozlučné bratské duo Zoldovcov je aktuálne odlúčené. Vieme, že ste vždy spolu trénovali a viac-menej ste sa aj na súťaže pripravovali spolu. Ako vnímaš svoj „nútený“ odchod od staršieho brata?
Brat mi samozrejme chýba. Ešte nikdy sme takú dlhú dobu neboli od seba. Viem však, že už má kúpenú letenku a do konca týždňa priletí za mnou. Už sa teším na spoločné tréningy a nielen na ne. David ma vie vždy podržať a správne motivovať. Okrem toho si s ním užijem kopec srandy. Kto ho pozná, tak vie, o čom hovorím.
Prečo si sa rozhodol práve pre Írsko? Nie je dostatok súťažných príležitostí aj v našej krajine?
Na Slovensku je veľmi málo príležitostí na súťažný box mužov. V podstate je to len národný šampionát a to je za rok naozaj veľmi málo. Neboxuje sa tu už ani súťaž družstiev. Pár pästiarom sa naskytla príležitosť boxovať v českej extralige alebo v bundeslige. Zahraničné kluby sa o našich borcov nebijú. No a keďže peňazí v slovenskom boxe niet, tak sa do reprezentačného výberu vojdú z desiatich váhových kategórií traja – štyria majstri SR. S bratom sme teda volili cestu smerujúcu ku kickboxu. Zdalo sa, že sme urobili dobre, keďže tu sa naskytlo množstvo zápasov a turnajov aj mimo Slovenska. Prišiel však verdikt Svetového boxerského zväzu AIBA, ktorý boxerom zakazuje zápasiť v akomkoľvek inom kontaktnom športe. Dokonca nesmú boxovať na podujatí, ktoré nespadá pod AIBA. Takže aj exhibičné vystúpenia na rôznych galavečeroch dostali stopku. Vedeli sme, že musíme niečo riešiť a začali sme uvažovať o prestupe medzi profesionálov.
Tomáš Zold sa úspešne presadil v boxe aj kickboxe. (zdroj: Z albumu T. Zolda)Práve ohľadom pôsobenia medzi profesionálmi ste sa s bratom doposiaľ vždy vyjadrovali zdržanlivo. Profiring ste vnímali ako najkrajnejšiu alternatívu svojej športovej kariéry. Znamená to, že sa v tomto smere niečo zmenilo?
Profesionálny box som nikdy nezavrhol, no v amatérskom som chcel zotrvať čo najdlhšie. Možnože práve teraz prišiel čas na tú najkrajnejšiu alternatívu. V súvislosti s profesionálnym boxom sa mi naskytá viac príležitostí. Neoficiálne sme sa o možnej spolupráci už dávnejšie bavili aj s Tomim „Kidom“ Kovácsom, s ktorým máme už dlhšiu dobu dobré vzťahy. Okrem toho sme už spolupracovali v amatérskom ringu a v európskej lige Boxing One. Tiež som sa o tejto možnosti bavil aj s Lukášom Konečným z Prahy. No a ponuka prišla aj z Írska.
Ako dlho plánuješ zotrvať v Írsku?
To zatiaľ neriešim. Nestanovil som si žiadny termín, ktorý by ma obmedzoval. Chcem tu zotrvať dovtedy, kým nepocítim progres a napredovanie v boxe aj v osobnom živote.
Na akej úrovni je box v Írsku a čo hovoríš na svoje tréningy?
Box je v Írsku národným športom. Boxujú to celé rodinné klany. Pästiari z tejto krajiny pravidelne dosahujú medailové priečky na najvyšších podujatiach, či sú to už olympijské hry alebo svetové šampionáty. Zvykám si na niečo nové. V porovnaní so Slovenskom sa tu boxuje tvrdšie a agresívnejšie. Mám tu trénera, takže už sa nemusím trénovať sám, prípadne sa na tréningu venovať aj iným. Aktuálne sa v príprave sústreďujem len sám na seba a svoje napredovanie. S trénerom si rozumiem v telocvični aj mimo nej. Je to skvelý človek a mojim tréningom neraz venuje aj svoje osobné voľno, keďže na sparingy často vyrážame do iných miest.
Sú to kvalitné sparingy?
To rozhodne áno. V Írsku nepoznajú výraz ľahký sparing. Priznávam, že spočiatku som bol sám zo seba sklamaný, keďže doma sa mi nestávalo, že na tréningu so mnou niekto vymietol všetky štyri rohy tak, ako to urobila írska reprezentačná jednotka James Cleary. Práve to ma utvrdilo v tom, že som sa prišiel učiť od lepších.
Tomáš Zold so svojim sparingpartnerom Jamesom Clearym. (zdroj: Z albumu T. Zolda)Plánuješ v Írsku aj súťažné predstavenia?
Súťažami sa momentálne nezaťažujem. Sústreďujem sa len na tréning. Ohľadom boxovania v zahraničí platia v slovenskom zväze striktné pravidlá. Pokiaľ sa to nevyrieši, tak nemá význam plánovať nejaké súťaže. V Írsku sa konajú kvalitné podujatia aj prestížne turnaje, akými sú napríklad Celtic Cup alebo národné majstrovstvá s otvorenou účasťou pre zahraničných pästiarov, na ktorých by som sa určite aj ja rád videl.
Aké sú tvoje športové plány na tento rok?
Pokým sa nedoriešia záležitosti ohľadom môjho prestupu alebo povolenia boxovať v zahraničí, tak je naozaj zbytočné niečo si plánovať. Svoju pozornosť upriamim na tréning. V dohľadom čase by som chcel prestúpiť do vyššej váhovej kategóriu, teda z weltru do strednej. No a ak to bude možné, tak začiatkom budúceho roka by som to chcel skúsiť na Open Irish Champion-ship. Potom by som už svoju pozornosť upriamil na profesionálny box.
