LUČENEC. Samospráva Lučenca vyhlásila na začiatku roka súťaž na vytvorenie znelky mesta. Zo šiestich autorských návrhov, ktoré dostali, napokon nevybrali ani jeden. Vytvorením oficiálnej znelky mesto poverilo Tomáša Demecsa z miestnej Základnej umeleckej školy na Novohradskej ulici.
Lučenčania si ju vypočujú na oslavách dní mesta
Ako informovala Michaela Hrnčiarová, hovorkyňa mesta, znelka je krátky a výrazný hudobný útvar používaný ako úvodná zvučka a má mať charakter fanfárovej skladby. Jej dĺžka je maximálne 30 sekúnd. Súťaž na jej vytvorenie bola určená pre jednotlivcov i kolektívy, ktoré vo svojich návrhoch museli dbať na prísne podmienky.
Znelku mali autori doručiť ako demonahrávku na CD alebo USB nosiči, zároveň musela byť nahratá v inštrumentálnej verzii. „Zo zaslaných šiestich návrhov na základe rozhodnutia odbornej komisie ani jeden návrh nespĺňal stanovené podmienky. Komponovaním znelky bol preto poverený bez nároku na honorár učiteľ hudby Tomáš Demecs,“ priblížila hovorkyňa.
V máji si zástupcovia mesta vypočuli Demecsov návrh, ktorý podľa hovorkyne hneď aj schválili. „Po súhlasnom stanovisku zúčastnených sme pristúpili k realizácii znelky za náklady na hudobníkov a nahrávacie štúdio.“ Lučenčania si ju budú môcť prvýkrát vypočuť v rámci augustových osláv dní mesta. „Neskôr sa bude využívať pri kultúrno-spoločenských podujatiach organizovaných mestom Lučenec alebo na podujatiach, na ktorých bude participovať,“ doplnila.
Autorom je učiteľ hudby
Tomáš Demecs, autor lučeneckej znelky, nie je v tejto oblasti žiadnym nováčikom. Predseda správnej rady Základnej umeleckej školy na Novohradskej ulici a člen Slovenského ochranného zväzu autorského má viac ako dvadsaťročnú hudobnú prax. „Pôsobil som v oblasti populárnej a ľudovej hudby a v rôznych komorných zoskupeniach doma či v zahraničí.“ Nie je iba hudobníkom, ale aj autorom viacerých hudobných diel. „Napríklad som ako prvý pozbieral a upravil novohradské slovenské ľudové piesne. V roku 2007 patrila populárna skladba „Joj, romaňi“ medzi najhranejšie slovenské videoklipy na Slovensku i v Čechách,“ priblížil Demecs.
Po neúspešnom konkurze ho mesto oslovilo, aby vytvoril demonahrávku, ktorú neskôr musel predstaviť kultúrnej komisii pri mestskom zastupiteľstve. Komisii sa návrh zapáčil, preto Demecs svoju znelku nahral v hudobnom štúdiu. V melódii na znelku mal podľa jeho slov jasno od začiatku. „Sú dva druhy skladateľov. Niektorí sú typu Mozart - bez veľkého sústredenia a trápenia napíšu hudbu. Mozart to zvládol aj pri hraní biliardu. Typ Beethovena je presný opak, ten si každú notu premyslí, vyskúša ju stokrát, až kým sa mu to nezdá úplne dokonalé. Čo sa týka tejto znelky, melódiu som mal v uchu ihneď, harmonizácia mi však dala zabrať,“ povedal autor s tým, že v mu v štúdiu pomáhali skúsení muzikanti T. Borský, G. Nagy a A. Telek. Na záverečnú otázku, akú má znelka výpovednú hodnotu, odpovedal jednoducho: „Čas to ukáže.“
