FIĽAKOVO. Mestská knižnica vo Fiľakove prešla v posledných rokoch mnohými zmenami. Zmenila sídlo, organizačnú štruktúru a neustále sa modernizuje. Napriek poklesu záujmu o knihy vo svetovom meradle ostávajú fiľakovskej knižnici čitatelia verní.
Knihy dostali elektronické pásky
Do roku 2011 patrila Mestská knižnica vo Fiľakove pod správu kultúrneho strediska a sídlila na Námestí republiky. Piatym rokom je však organizačnou zložkou Hradného múzea Fiľakovo a presťahovali ju do mestskej reduty, známej ako Vigadó. „Odvtedy sme v mnohom pokročili. Dokončili sme napríklad revíziu knižného fondu, ktorý má približne 40-tisíc titulov,“ priblížila Viktória Tittonová, riaditeľka hradného múzea. Podiel slovenských a maďarských kníh je pritom približne rovnaký. V snahe držať krok so súčasnými požiadavkami pridelili pri revízii každému z titulov elektromagnetickú pásku. „Odvtedy sú evidované v elektronickom systéme. Máme databázu, v ktorej sa dajú knihy vyhľadávať online,“ ozrejmila riaditeľka. Systém však zatiaľ nespustili v celom rozsahu, databáza je sprístupnená len počas otváracích hodín knižnice. „Čakáme na jeden server, ktorý ešte nie je dostupný.“
Revízia ich príjemne prekvapila, nakoľko im chýbalo iba okolo 50 kníh. „Pri tom množstve titulov to je nízke číslo. Niektoré knihy sú však už zastaralé a nesú sa v duchu socializmu, preto ich postupne vyraďujeme.“ Knižný fond sa im výrazne rozšíril počas minulého roka, pretože ku knižnici pričlenili aj odbornú knižnicu hradného múzea. „Tieto knihy sa však nedajú požičať absenčne, iba prezenčne.“ Knižný fond tiež oživujú pravidelným kupovaním nových titulov. Aj preto sa im darí držať si stabilný počet čitateľov, ktorých je priemerne 800 až 900.
Okrem peňazí z vlastného rozpočtu sa na knihy pokúšajú získavať granty. „Celkom sa nám v tom darí. Každý rok píšeme projekty na ministerstvo kultúry, ktoré nám prispieva na akvizíciu. Tento rok sme dostali 1500 eur na tento účel a cez ďalší projekt sme získali ďalších 1500 eur na organizovanie podujatí a besied.“ Tohto roku o nich nebude núdza - do knižnice prijali pozvanie spisovatelia Jozef Banáš a Juraj Červenák, toxikológ Tamás Zacher, sociologička Zsuzsanna Lampl či cestovateľ Michal Chmeliar. „Snažili sme sa zostaviť rozmanitý program. Podujatia začnú v septembri a potrvajú do marca 2017.“ Zo strany ľudí je podľa riaditeľky väčší záujem o zvučné mená, ako o lokálnych autorov.
Dokončili detský kútik, obnovujú budovu
„Robili sme nejednu prednášku a besedu. Na regionálnych autorov chodí skôr úzky kruh verných fanúšikov, ale napríklad na Pavla Hiraxa Baričáka už prišlo oveľa viac ľudí.“ Obľube sa teší aj premietanie krátkych filmov a cestopisov. Riaditeľka by chcela túto činnosť v budúcnosti rozšíriť a filmy premietať na nádvorí knižnice. „Bude potrebovať menšie úpravy, ale nič zásadné. Chceli by sme osloviť aj miestnych študentov a amatérskych filmárov a premietať na nádvorí napríklad ich autorské umelecké filmy.“
Investície si vyžiadala aj historická budova, v ktorej inštitúcia sídli. V minulom roku na nej vymenili niekoľko starých hliníkových okien, ktoré už netesnili a boli takmer nefunkčné, za plastové. „Vymenili sme aj bočné dvere. Tieto opravy sme hradili z vlastného rozpočtu. V budúcnosti sa chceme uchádzať o grant, aby sme mohli vymeniť aj zvyšné okná v čitárni.“ Opravili tiež zatekajúcu strechu a zakúpili nové odkvapy. „Pri drobných opravách nám dokonca pomáhali aj deti. V rámci Tábora skrášľovania hradu nám očistili a namaľovali mreže na oknách. V blízkej dobe budeme musieť opraviť aj fasádu na strane nádvoria, nakoľko je omietka opadaná a múry sú navlhnuté.“
V minulom roku sa v knižnici podarilo dokončiť detský kútik, ktorý je na terase nad vstupom. Podľa riaditeľky sa teší veľkej obľube. „Chodia sem zo škôl na rôzne čítania a detské programy, ktoré organizujeme.“ Kútik zriadili svojpomocne a z vlastných zdrojov. Spolupracujú so školami aj v osvete detí a knihovníčky ich v rámci informačnej výchovy zasvätia do tajov knižnice. „Vysvetlia im, ako sa knižky ukladajú, hľadajú a vypožičiavajú. Radi chodia aj na netradičné čítanie, kedy si posadajú do čitárne, niečo sa im predčíta a oni podľa toho kreslia obrázky.“
Starších študentov sa snažia motivovať k návšteve knižnice v rámci projektu Karty priateľov hradu. Tieto karty si objednávajú väčšinou školy pre svojich študentov a hradia ich kultúrnymi preukazmi. „Vďaka tejto karte majú študenti počas celého roka voľný vstup na hrad s výnimkou platených podujatí. Zároveň majú vďaka nej možnosť bezplatne sa zapísať do knižnice. Tieto karty si však môže zakúpiť ktokoľvek aj okrem študentov za cenu 5 eur,“ zakončila riaditeľka.
