KOKAVA NAD RIMAVICOU. Obec Kokava nad Rimavicou žila v posledných dňoch folklórom. Od štvrtka 4. augusta do nedele 7. augusta sa tu uskutočnil 26. ročník populárneho festivalu Koliesko. Do dediny v priebehu štyroch dní zavítali tisícky ľudí, ktorí si vychutnali pestrý program, jarmok, priučili sa tradičným remeslám v remeselníckej uličke a pochutili si na miestnych špecialitách. Na svoje si prišli aj deti, pre ktoré boli pripravené sprievodné podujatia a atrakcie, akými boli nafukovací hrad, trampolína či dvor Rozprávkovo.
Rozprávkovo bolo rajom pre deti. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Podujatie začalo vo štvrtok Kokavskými etnodielňami, ktoré prebiehali počas celého dňa v Rekreačnom stredisku Močiar. Hlavný program zahájili v piatok 5. augusta popoludní, na otvorenom pódiu pri fontáne. V tento deň si mohli návštevníci v rôznych častiach obce vychutnať folklórne programy, akými boli Tanečníci zrejú vekom, Ozveny z vrchov a dolín či Z kopaničiarskeho sadu.
Hoci bola sobota pod mrakom, do obce v tento deň zavítalo najviac ľudí a podujatie zažilo svoj vrchol. V programe pri fontáne sa predstavili folklórne súbory Bočkoroši, Kýčer, detský folklórny súbor Čížiček, zaspievala aj Miljana Palatická z Lučenca a mnoho ďalších. Program pokračoval v miestnom amfiteátri a skončil veľkou tancovačkou pri krčme Lúč.
Folklórny súbor Kýčer. (zdroj: Klaudia Kovácsová)V rámci sprievodného programu boli v piatok a v sobotu pre všetkých záujemcov otvorené tematické dvory- Kokavský, sklársky, medový či cigánsky. Pri miestnom potoku si rozložili dielne remeselníci, ktorí návštevníkom predvádzali tradičné remeslá. "V tomto roku remeselnícka ulička zažíva svoj jubilejný ročník, sme tu už piatykrát. Túto uličku som založila preto, lebo sama som remeselníčka a vadilo mi, ak nás dali na jedno miesto s tými, ktorí výrobky len predávajú," povedala Ľubomíra Žilková, zakladateľka a organizátorka remeselníckej uličky. Okrem ponúkania svojich výrobkov tu remeselníci záujemcom predvádzali svoju prácu, ktorej sa mohli priučiť. V priebehu piatich rokov sa ulička značne rozrástla. "V prvom ročníku sme tu mali 12 stánkov, dnes ich tu je 33," doplnila organizátorka.
Medzi remeselníkmi boli aj miestne ženy, ktoré ukazovali spracovanie ľanu od semiačka až po plátno. "Máme tu ľan, ktorý narástol v Kotoške v kokavskej časti. Učíme sa, ako sa trepe, češe či pripravuje kúdeľ," povedala Eva Sojková z Kokavy. Do remesla ju zaúča Rozka Murínová. "Už ostalo iba niekoľko ľudí, ktorí toto remeslo ovládajú a my sa od nich chceme niečo priučiť. Rozhodla som sa tak najmä z úcty k našim predkom, k práci, ktorú robila moja mamička," povedala Sojková. Spomenula, že v detstve sedávala na snovadlách, keď jej mama pomáhala tkať svojej sestre. "Zafixovalo sa mi to ako oáza pokoja. Keď tkám, oddýchnem si, nikam sa neponáhľam a je to pre mňa psychická očista," zakončila.
Kokavské ženy predvádzali tkáčske remeslo. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Život Rozálie Murínovej bol od detstva spojený s pradením. "Naučila ma to moja mama. Neskôr som začala robiť v miestnych sklárňach, tak som sa tomu nevenovala, nebol čas. Odkedy som na dôchodku, znova som sa k remeslu vrátila, aby som sa nenudila," povedala Murínová.
Medzi remeselníkmi bol aj Michal Filo z Banskej Bystrice. Na Koliesko chodí so svojim fujarovým dvorom pravidelne. "Výrobe fujár sa venujem približne 30 rokov. Pochádzam z Heľpy a tam chodili každoročne na folklórne slávnosti aj fujaristi. Vtedy som si to zamiloval," povedal Filo. Po odsťahovaní sa do krajského mesta sa v spomienkach vracal k životu v rodnej dedine a začal sa venovať výrobe lyžíc a črpákov. "Neskôr som začal robiť zložitejšie veci, akými sú píšťalky a fujary." Ako ozrejmil, jedna fujara sa pod jeho rukami rodí aj niekoľko mesiacov. "Základom je dobré drevo, ktoré chodím hľadať. Keď nájdem vhodné, nechám ho vyzrieť viac ako rok. Samotná výroba mi trvá 80 až 100 hodín, podľa náročnosti vzoru," dodal. Do Kokavy zavítal tento rok aj so svojím synom Matúšom a hudobníkmi, s ktorými vo fujarovom dvore okoloidúcim aj zanôtili.
Fujarista Michal Filo. (zdroj: Klaudia Kovácsová)V remeselníckej uličke si mohli záujemcovia pochutiť aj na tradičných špecialitách, ktoré na mieste vyrábali miestne šikovné ženy. Jednou z nich je aj Marcela Vývleková, ktorá piekla begne. "Je to lístkové cesto natreté vaječným žĺtkom, posypané vanilkovým cukrom a orechmi. Je to tradičná pochúťka z Kokavy. Spolu s ňou pripravovala dobroty aj Eva Skruteková z Poltára. Vyrábala chrapne podľa receptu jej starej mamy. "Volá sa to aj bolesníky, fánky či babie uši. Je to podobné cesto ako na rezance- múka, vajíčka, štipka soli, maslo a rum. Myslím si, že ľuďom to chutí," povedala Skruteková.
Ženy vyrábali chutné begne a chrapne. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Na Koliesku mala svoj dvor aj Miestna akčná skupina Malohont. "Robíme tu tvorivé dielne pre deti, aby mohli zmysluplne tráviť svoj čas," povedala Marta Gortová. Deti zaúčali do pletenia na cievke či vyšívania levanduľových vankúšikov. "V piatok sme mali veľkú účasť, deti o ručné práce mali záujem. V sobotu už bola väčšina v remeselníckej uličke, no pristavovali sa stále," dodala.
Dvor MAS Malohont. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Pozrite si atmosféru vydareného podujatia v našej fotogalérii.
