FIĽAKOVO. Postihol ich krutý osud. Nacisti ich odvliekli do koncentračných táborov, odkiaľ sa domov nikdy nevrátili. Napriek tomu ich životy niečo pripomína- takmer 60-tisíc obetí nacizmu má po celej Európe malý pamätník „stolpersteine“. Výnimkou nie je ani Lučenecký okres.

Uctili si dve obete holokaustu
V pondelok 8. augusta sa medzi mestá, v ktorých si takýmto spôsobom uctili obete režimu, zaradilo aj Fiľakovo. Iniciátor projektu, kolínsky umelec Gunter Demnig, uložil do chodníka pamätníky pre Jeremiáša Krämera a Leopolda Löwyho, ktorí boli v prvej polovici 20. storočia dôležitou súčasťou fiľakovskej židovskej obce. Stolpersteine sú v preklade kamene, o ktoré sa potknete. Doslovne to však neplatí, nakoľko sú zapustené do chodníka. Kamene o veľkosti 10 x 10 centimetrov sú pokryté mosadznou platňou, v ktorej je vytesané meno obete, dátum narodenia a jej osud. Majú byť pripomienkou ťažkého osudu ľudí, ktorí boli nepohodlní pre vtedajší nacistický režim, a stálo ich to život. Po Lučenci a Haliči sa Fiľakovo stalo treťou samosprávou z okresu, ktorá sa do projektu zapojila.
Ako informoval Attila Agócs, primátor mesta, projekt podporilo mesto v spolupráci s občianskym združením Rodná zem. „Básnik Zoltán Szászi, ktorý bol pri ukladaní takýchto kameňov aj v Tornali, nás oslovil minulý rok, aby sme sa do projektu zapojili a vybrali si osobnosti, ktoré si takto uctíme,“ priblížil primátor. Prvá voľba padla na Jeremiáša Krämera. Jeho pamätný kameň uložili v centre mesta pri súčasnom bare Centrál. „V minulosti mal v tejto budove obchod. Okrem toho, že bol obchodníkom, v medzivojnovom období bol i predsedom fiľakovskej židovskej obce.“ Kvôli vojne bol napokon posledným predsedom ortodoxných Židov v meste.

V meste mali vlastnú štvrť
Druhou osobou, ktorej osadili kameň, je Leopold Löwy, strýko známeho obchodníka Franka Löwyho, ktorý dnes žije v Austrálii. Stolpersteine uložili do chodníka pred dnešným obchodom Billa. „Leopold bol majiteľom takzvaného Löwyho rohu, ktorý stál na tomto mieste. Mal tu obchod a bol i obchodným zástupcom miestnej smaltovne. Bol dôležitou osobou, vďaka ktorej sa darilo predávať výrobky továrne i do okolitých krajín.“ Niekdajší Löwyho roh bol na kraji židovskej štvrte, ktorá bola pri dnešnom gymnáziu. „V tejto časti žilo najviac Židov, chodili sem do školy, mali tu synagógu či rituálny kúpeľ mikve. Žilo tu približne 230 osôb, z koncentračných táborov sa vrátilo iba približne 30 z nich,“ opísal pohnutý osud miestnych Židov. Löwy a Krämer medzi tých šťastlivcov neparili. Na kameňoch je vyrytý ich osud dvojjazyčne- v maďarčine i slovenčine. „Samotná Židovská obec bola viacjazyčná. Napríklad Löwyovci hovorili maďarsky, slovensky i nemecky.“
Karol Bolla, predseda združenia Rodná zem upozorňuje, že posolstvo, ktoré v sebe tieto kocky nesú, je aktuálne aj v súčasnosti. „Holokaust je hanbou dvadsiateho storočia, na ktorú nemôžeme zabudnúť. Okrem úcty k Löwymu a Krämerovi sú tieto kocky aj upozornením pre tých 103 voličov z mesta, ktorí volili Kotlebovcov i pre ostatných, ktorí majú podobné názory,“ ozrejmil Bolla.

Spojením kameňov v Európe vzniká monumentálne dielo
Nemecký umelec Gunter Demnig začal ukladať kamene v roku 1996 a do dnes našlo svoje miesto takmer 60-tisíc kameňov vo viac ako 20-tich krajinách Európy. Všetky ukladá vlastnoručne. Na Slovensko dorazili v roku 2012 vďaka združeniu Antikomplex. Ako združenie uvádza, pamätník vo verejnom priestore na zemi zahŕňa viacero symbolík – chodec naň natrafí každodenne pri bežnom pohybe po ulici, dáva možnosť stotožniť sa s obeťou a do budúcna varuje pred opakovaním zločinu. Okoloidúci sa pohľadom na kameň v zemi symbolicky klania pred obeťou. Prvou obcou z nášho okresu, kde boli stolpersteine osadené, sa stala v roku 2013 Halič. Päť kameňov tu uložili na pamiatku rodiny Sternlichtovcov. Na pamiatku Jakuba a Máriu Kleinovcov, zavraždených v Osvienčime, našli svoje miesto pred dvomi rokmi dva kamene na Ulici Martina Rázusa v Lučenci.