LUČENEC. Peter Balko, rodák z Lučenca, pôsobí ako spisovateľ a scenárista. Film Kandidát, ku ktorému napísal scenár spoločne s Marošom Hečkom a Michalom Havranom, patrí medzi najúspešnejšie filmy v moderných dejinách slovenskej kinematografie. V oblasti filmu sa pohybuje aj naďalej. Do kín sa chystá ďalšia snímka podľa jeho scenára.
Z hraníc sa vrátili plní dojmov
Ako Balko priblížil, na celovečernom filme Čiara pracoval tri roky. Ponuku dostal po nakrútení filmu Kandidát. „Jedného letného dňa roku 2013 mi zavolala filmová producentka Wanda Adamik Hrycová a oslovila ma, či by som nechcel napísať celovečerný príbeh z prostredia slovensko-ukrajinskej hranice. Tip jej dala Zuzana Gind-Tatárová, moja pedagogička z VŠMU a popredná slovenská dramaturgička, s ktorou som spolupracoval na filme Kandidát,“ priblížil. S producentkou a mikroštábom sa vydali na zber materiálu do Uble, malej dediny na slovensko-ukrajinskej hranici. „Absolvovali sme rozhovory s hraničnými policajtmi, colníkmi, domácimi i bývalými prevádzačmi a pašerákmi. Keďže ide o priestor, kde sa križujú cesty migrantov a obchodníkov s cigaretami, alkoholom alebo s bielym mäsom, nebola núdza o dojímavé, tragikomické či vyhrotené situácie.“ Napriek tomu ide podľa neho o krásny, osobitý a mystický kraj, v ktorom sa miešajú jazyky, kultúry a tradície. „Z východu sme sa vrátili plní dojmov, príbehov a tém.“
Potom podľa Balka nasledovala najťažšia časť procesu - vybrať jednu ústrednú dejovú líniu a rozviť ju do filmového príbehu. „Bola to pre mňa skutočne náročná scenáristická škola, pretože materiál, ktorý nám tento špecifický mikrosvet s vlastnými pravidlami a zákonmi ponúkol, by pohodlne vystačil aj na televíznu minisériu. A teraz, po takmer troch rokoch a desiatkach prebdených nocí, je na stole finálny scenár celovečerného filmu s názvom Čiara.“
Peter Balko. (zdroj: Gabriela Magová)Predstavuje príbeh pašerákov
Ako ďalej prezradil, príbeh filmu Čiara rozpráva o živote na slovensko-ukrajinskej hranici. Odohráva sa v roku 2007, niekoľko mesiacov pred vstupom Slovenska do schengenského priestoru, kedy sa slovensko-ukrajinská hranica zabezpečovala. „Pribudli ploty, kamerové systémy, policajti i najmodernejšie monitorovacie technológie. Pre náš príbeh bolo najzaujímavejšie sledovať, ako na tieto zmeny zareagujú ľudia, ktorí sa dovtedy viac-menej pohodlne živili ilegálnym pašovaním tovaru a prevádzaním ľudí.“ Vo filme predstavia pestrú škálu postáv, rôzne zvyky a nebudú chýbať ani dramatické situácie. „Často sú napínavé, čierno-humorné, magické, tragické alebo jednoducho ľudské. Ako život.“
Film sa podľa neho žánrovo blíži ku kriminálnemu trileru. Režisérom filmu je Peter Bebjak, režisér filmov Marhuľový ostrov, Zlo a Čistič. Dramaturgiu zastrašila už spomínaná Zuzana Gindl-Tatárová, produkciu Wanda Adamik Hrycová a kameru Martin Žiaran. Diváci sa majú na čo tešiť aj vďaka tomu, že sa vo filme predstavia poprední slovenskí herci, akými sú Emília Vašáryová, Zuzana Fialová, Tomáš Maštalír či Andy Hryc. „Ide o veľký koprodukčný projekt a ja som poctený, že môžem byť súčasťou tohto živého, neustále sa vyvíjajúceho filmového organizmu.“
Snímku Čiara si môžu diváci v kinách pozrieť v priebehu budúceho roka. Hercov najskôr čaká natáčanie, ktoré prebehne počas leta a jesene. „Potom bude nasledovať náročná postprodukcia, kampaň a všetky tie čiastkové i krásne veci, ktoré sú súčasťou výroby filmu. Na presný termín uvedenia do kín si budeme musieť ešte počkať. Keď k tomu dôjde, určite dáme exkluzívnu premiéru aj v Lučenci,“ prisľúbil scenárista. Doplnil však, že výroba filmu je komplikovaný a náročný proces, závislý od množstva finančných i personálnych faktorov. „Každopádne, na dobré veci sa oplatí počkať. A verím, že film Čiara bude toho jasným dôkazom.“
Z filmu Kandidát. (zdroj: csfd.cz)Scenáristika je tímová hra
Okrem scenáristiky sa Balko venuje aj beletrii. Jeho debutový román Vtedy v Lošonci (vyd. KK Bagala) získal Cenu čitateľov Anasoft litera a ďalšie ocenenia. Písanie knihy a filmového scenára sa podľa neho v mnohom líši. „Scenár je mimoriadne konkrétna literárna forma, ktorá je podriadená faktu, že všetko, čo napíšeš, sa musí dať preložiť do filmového jazyka. Aj po niekoľkých celovečerných scenároch, ktoré som napísal, by som sa neodvážil konštatovať, že scenáristické remeslo ovládam. Stále som v procese, učím sa.“ Okrem toho do scenára podľa neho zasahuje množstvo ľudí– dramaturg, režisér, kameraman, producent i herci. „Ešte aj osvetľovač na pľaci niekedy podotkne, že tá či oná replika mu príde neuveriteľná a mala by sa prepísať. Vyžaduje to istú dávku pokory i dôvery voči ľuďom, s ktorými spolupracuješ. Našťastie, naprieč všetkými projektmi, na ktorých som spolupracoval, som mal šťastie na ľudí rešpektujúcich moje autorské videnie sveta.“ Oproti tomu opísal prácu na knihe ako osamelý šport. „Je ako lukostreľba. Scenáristika je, naopak, výsostne tímová hra ako americký futbal.“
Film Kandidát, z ktorého sa stal jeden z najnavštevovanejších slovenských filmov v moderných dejinách kinematografie, mu otvoril dvere do sveta filmu. „Je dôležité, aby si človek uvedomoval svoje limity a zachoval si dávku sebareflexie i pokory, pretože sa môže ľahko stať, že ho celá tá mašinéria pohltí.“ V budúcom roku by sa na filmové plátna mal dostať i celovečerný poviedkový film Strach, na ktorom pracoval. Bude obsahovať päť filmových poviedok od rôznych režisérov. „Žánrovo oscilujú cez klasicky uchopený hororový príbeh, sci-fi triler až po temné soft-porno.“
Chce odovzdať nový rukopis
Okrem spomenutých diel pracuje autor na niekoľkých celovečerných projektoch a vyučuje na vysokej škole. „Pôsobím tiež ako doktorand na VŠMU v Bratislave, mám cez školský rok raz týždenne prednášku o žánroch, hlavne o horore alebo westerne. Nie je nad to začať deň Texaským masakrom motorovou pílou!“ Pôsobí ako dramaturg v RTVS v relácii Umenie a pripravuje i umelecký festival Medzihmla. „Na programe a koncepte sme začali pracovať nezvyčajne skoro. Uskutoční sa 17. decembra v Lučenci a už teraz máme potvrdených niekoľko skvelých autorov zo Slovenska, z Čiech i Maďarska. Nechcem preháňať, ale bude to literárny bašavel, aký Lošonc už dávno nezažil. No a ak sa popritom stihneme s Veronikou okúpať v Atlantickom oceáne, bude všetko tak, ako má byť.“
V tom, či sa chce venovať scenáristike alebo písaniu kníh, má autor jasno. „Scenáristika ma primárne živý a beletria je azyl, do ktorého z času na čas utekám. Ale oba svety sú pevne prepojené a previazané, vytvárajú istú literárnu hru kariet, ktorá by sa bez prvého alebo druhého rozpadla. A potom by som sa rozpadol aj ja.“ Hoci ho svet filmu stojí množstvo času, do konca roka plánuje odovzdať vydavateľovi Kolomanovi Kertészovi Bagalovi rukopis svojho nového románu.
