LUČENEC. Jedna z najväčších celosvetových mládežníckych organizácií učarovala aj Lučenčanom. Už roky sa stretávajú v zbore Tetrov, ktorý je nástupcom za socializmu utajovaného oddielu TET. Učia sa odkryť svoje vnútro, vyjadriť emócie, spolupracovať, hľadať riešenia, domýšľať a dedukovať, nepodvádzať aj pomáhať.
Od založenia organizácie anglickým generálom lordom Baden Powellom v roku 1907 sa rozšírila takmer do všetkých krajín sveta. Má cez 38 miliónov členov. Na Slovensku je najväčšou skautskou organizáciou Slovenský skauting s približne 6000 členmi.
„Na výpravách pozorujeme hmyz, vtáky, spoznávame liečivé bylinky, šifrujeme, hľadáme stopy zveri. Zakladáme ohne, vyrábame luky, orientujeme sa v mape. Hráme tisíce hier. Hľadačské, bojové, pokladové, orientačné, slovné, tanečné, zoznamovacie, zberačské, plížiace. Ale najpodstatnejšie je nadšenie. Pre čokoľvek, niečo z prírody, dušu, vzťahy,“ vysvetlila podstatu dnes už päťdesiatročná skautka Janaj. Svoju prezývku spojením mena a začiatočného písmena priezviska získala ako dieťa v oddiely TET.
Turistika, esperanto, technika
Ten v roku 1971 založil a následne 25 rokov viedol jej strýko Ladislav Janovský. Janaj tu získala tie najkrajšie spomienky na detstvo. „Chlapci sa kamarátili s dievčatami, mladší sa učili od starších. Štvrtáčik sa rovnocenne bratal s maturantom,“ zaspomínala na staré časy.

V tom období to bol jediný oddiel v slovensky hovoriacej časti Československej republiky. Stretávali sa v klubovni, plnili motivačné úlohy, robili dobré skutky, učili sa rozprávať umelým medzinárodným jazykom esperantom, ale najmä táborili. „Tábor, to je poézia. Súznenie s prírodou, keď i v búrke máte nad hlavou len tenkú celtovú plachtu podsady, počas nočnej stráže tisíce hviezd a každý večer ohromný táborák so spevom a brnkaním gitár,“ vykresľuje čarovnú atmosféru.
Domovské táborisko na Hornej Bzovej, to je romantika zurčiaceho potôčika, vysokánsky stožiar s vlajkou uprostred, mohutná kolová brána pri vstupe na čistinku s podsadami. Kto raz prešiel TET-om, toto miesto miluje a navštevuje so svojimi deťmi dodnes.
Začalo sa odznova
Roky utekali, TETáci dospievali a skauting v Lučenci pomaly upadal do zabudnutia. „Mala som 35 rokov, moje deti rástli a keď som im nechcela ukázať len miesto, ale aj jeho ducha, chcelo to oddiel a tak neostávalo iné, ako začať nanovo,“ priblížila Janaj vznik súčasného oddielu Tetrov.
Na prvú schôdzku v septembri roku 2000 prišlo štyridsať nadšencov. Bývalí haličskí skauti darovali hotové rozkladacie podsady, lučenskí knihy o skautingu. Z dedičstva TETu získali celty a pojazdnú vojenskú poľnú kuchyňu. „Podarilo sa nám získať staručký domček pri potoku, v bývalom židovskom gete. Ten priniesol stoličku, ten gauč. Kúrili sme v peci. Domček sa stal naším spoločným útočiskom.“

Po pár rokoch domček niekto vypálil. Zhorel všetok nadobudnutý majetok. Spacáky, stany, celty, výbava kuchyne i indiánske típí. „Následne nám Mesto prenajalo menšie klubovne v budove za starým Mestským úradom,“ konštatovala. Oddiel sa znovu musel pozbierať a v súčasnosti naberá na popularite.
Novým zborovým vedúcim je Kwiki
Pred rokom a pol sa pridal belgický skautský vodca Geoffrey. Vzal na seba úlohu viesť mladšie deti. Založil oddiel vĺčat. Dnes Tetrov ako zbor zastrešuje deti nielen zo všetkých škôl nášho mesta, ale dokonca i skautov z Divína. Spolu s vĺčatami je ich viac ako šesťdesiat.
Začiatkom tohto roka sa zborovým vodcom stal vysokoškolák Kwiki. „S pomocou ostatných šikovných dospelých roverov výborne zvládajú bežný skautský rok a úspešne majú za sebou i letný tábor. Som na nich hrdá. Ale občas sa ešte na akcie rada pridám,“ hovorí Janaj, ktorá po šestnástich rokoch odovzdala tetrovácku štafetu mladi.

„Skautovať som začal v roku 2006. S kamarátmi, ktorí to už poznali som sa vybral na družinovku. To, čo som tam zažil ma asi dosť dobre nalákalo a odvtedy si život bez skautingu ani náhodou neviem predstaviť,“ hovorí s nadšením nový zborový vodca.
Každý dostane priestor na sebarealizáciu
Doba moderných technológií pokročila a dostať deti do lona prírody od virtuálnych lákadiel nie je jednoduché. Snaženie sa o pobyt na vzduchu bez hluku médií a zvodov hazardu, či drogových závislostí má stále svoj význam. „Človek tu získa mnoho silných priateľstiev, možnosť sebarealizácie, ale hlavne sebadôveru,“ vyzdvihuje Kwiki
Kreativite sa tu medze nekladú. Každý si vyberie, v ktorej oblasti sa chce učiť, v čom sa vidí, v čom sa chce realizovať. Jeden pripravuje program, iný je družinovým zdravotníkom, nástenkárom, fotografom alebo kronikárom.

„Aj v tábore je v každej družine niekto kto vie kálať drevo, rád kuchtí, alebo logik, ktorý rád šifruje. Ďalší tvorí hymny, skladá veselé básničky. Vlajková čata vztyčuje vlajky. Hudobník si chystá repertoár k táboráku. Rozprávač zase poučné príbehy. Pekelník sa stará o oheň a najmladší jazdí na káričke po zásoby,“ vymenuje skúsená líderka Janaj.
Najkrajšie zážitky
„Mladší sa učia od starších. Od brnkania na gitare, cez lezenie na skalách, až po zážitky a znalosti, ktoré nie sú len tak bežne dostupné. Skaut je praktický a všestranne zdatný človek pripravený na život,“ doplní ju následník. „K nám si deti chodia plniť sny,“ zdôrazní.
„Najviac sa mi páčila dvojdňovka v tábore. Je to výlet s družinou, spali sme v lese pri ohníku a jedli guľáš hradných pánov z konzervy, šľahačku a syr,“ pochváli si náročný výlet dvanásťročný Šnúrka. Medzi jeho najkrajšie zážitky patrí táborová nočná stráž. Síce sa trochu bál, no nakoniec to stálo za to. „Mám tu mnoho krásnych zážitkov s perfektným kolektívom,“ pochváli sa.

Jeho pôsobenie v zbore si pochvaľuje aj mamina Alexandra. „Keď nemal v ruke tablet, tak notebook, keď nie to, tak mobil. Deti sú preto deti, aby boli šťastné a slobodné, nepotrebujú do rúk technické vymoženosti. Skaut im prináša spoznávanie prírody, s ktorou sa musia zladiť, naučiť sa ju poznávať a chrániť. Výhodou je aj to, že sa tu naučil byť samostatný,“ vyzdvihne.
Organizácia má prepracovaný systém
Samostatnosti sa naučil najmä v tábore. Kwiki pozná dôvod, prečo sa v ňom deťom tak páči. „S bežnými sa náš tábor nedá porovnať. Dovolenka ďaleko od civilizácie a elektroniky v lone divokej prírody. Každý deň si sami varíme, staráme sa jeden o druhého, staviame si malé domčeky, učíme sa pracovať so sekerou či pílou, zdokonaľujeme sa v skautskej praxi, ale hlavne sa hráme.“

Skaut je životný štýl. Koho si raz získa, ten ním žije celý život. Okrem toho je to aj prepracovaný systém výchovy a vzdelávania. Zbory s právnou subjektivitou sa skladajú sa z oddielov. „Tie vedú dospelí dobrovoľní vodcovia, ktorí prešli vzdelávacím kurzom, takzvanou lesnou školou. Náš zbor Tetrov sa skladá z oddielu skautov, skautiek a vĺčat,“ vysvetľuje Janaj.
Dôležité je aj vzdelávanie
Každý oddiel pozostáva z družín, ktoré vedie družinový radca. Je to najskúsenejší rovesník, absolvent radcovského kurzu. „Keď sa niekto rozhodne pridať ku skautom, začne chodiť na družinové a oddielové schôdzky. Ak ho to osloví, stane sa nováčikom. Za pár mesiacov splní úlohy v brožúrke Nováčik a zloží nováčikovskú skúšku,“ priblížila dlhoročná skautka cestu odhodlaného adepta. „Skúška pozostáva z dejín skautingu, základov prvej pomoci, skautského zákona, ale i účasti na výprave a založenia si krabičky poslednej záchrany. Po čase, najčastejšie v romantickom prostredí pri táborovom ohni, môže zložiť svoj skautský sľub,“ doplnila.
Ďalší rast podporujú úlohy v brožúrach Neznáma krajina a Stúpanie na vrchol hory. Tieto sú už koncipované na dlhšie obdobie a radosť prinášajú nielen samotným adeptom, ale aj rodičom. „Jednou z úloh je napríklad minimálne tri mesiace udržať poriadok v detskej izbe. Z ďalších je to venovanie sa športu, pomoc spolužiakovi, odbúravanie zlozvykov a podobne,“ zdôraznila Janaj.

Povestné táborové bobríky pomáhajú prekonávať strach, či hlad. Veď kto by išiel len tak bez motivácie pred polnocou sám bez baterky k horárni po lístoček s nápisom Bobrík odvahy? Nášivka na rovnošatu poteší aj za výzvu 24 hodín na strome. Kto by sa necítil hrdinom, keď vydrží v konároch minimálne dva metre od zeme celý deň i noc?
Nič lepšie ako skauting nevymysleli
Odborky zase podčiarknu konkrétne zameranie. Niekto je dobrý športovec, historik, zálesák, či kronikár. Vyšší počet našitých odboriek na košeli svedčí o širšom rozhľade. Členovia zborov sa musia aktívne vzdelávať na celoslovenských kurzoch vodcov, radcov, zdravotníkov, táborových kuchárov či na kurzoch skautskej praxe, stavania lanových dráh, vedenia administratívy, tvorby programu, písania projektov a teambuildingu.

No predovšetkým je to zábava. „Páči sa mi, že skauti majú vždy hlavu vo hviezdach a nohy pevne na zemi," hovorí Kwiki.
„Málokde už dnešné deti majú možnosť zažiť silu ozajstnej partie. Kamarátstva, ktoré pretrvajú roky. Ideály pravdy a pomoci. Očistu v prírode, dostatok pohybu, naplnenie túžby po dobrodružstve. Julo Satinský povedal, že nič lepšie ako skauting doteraz nikto pre deti nevymyslel,“ dodala na záver Janaj a jej dvadsaťjeden rokov v skaute jej to potvrdilo.
