RATKA. Obec Ratka prechádza v posledných rokoch veľkými zmenami. V súčasnosti tu prebieha druhá fáza projektu pozemkových úprav, v rámci ktorej dedina získava novú tvár. Okrem spevnenia obecných ciest tu pribudne rybník a na výsadbu čaká 18-tisíc stromov.
Ako priblížil Milan Spodniak, starosta obce, na projekte pracujú už desať rokov. Prvá fáza zahrňovala komplikovaný proces vysporiadania pozemkov v obci. „Slovensko historicky trpí rozdrobenosťou pozemkov a vlastníckych vzťahov. Preto sme v roku 2007 založili Spoločenstvo vlastníkov pozemkov a zapojili sme sa do výzvy, ktorú v tom čase ešte riešil Obvodný pozemkový úrad,“ priblížil začiatky projektu starosta. Po dvojročnej príprave projektu získali v roku 2009 približne 500-tisíc korún a začali proces pozemkových úprav. Ten trval až do roku 2014. V rámci neho vysporadúvali a sceľovali pozemky, navrhovali prístupové cesty k nim a navrhli Miestny územný systém ekologickej stability. „Proces bol náročný, prebehli stovky stretnutí na rôznej úrovni. Niektorí to vítali, niektorí sa cítili byť ukrivdení, ale tých bolo málo. Mnoho majiteľov mali desatiny či dvadsatiny pozemkov v rôznych častiach obce. Dnes sú vlastníkmi jednej ucelenej parcely, ktorá je výmerovo i hodnotovo totožná,“ vysvetlil starosta.
Ľudia po dažďoch už nebudú musieť chodiť v gumákoch. (zdroj: Milan Spodniak)Na projekt zameraný na riešenie vlastníckych vzťahov plynule nadväzuje druhá fáza. Zameriava sa na vytvorenie prvkov ekologickej stability, akými sú vetrolamy, vodozádržné opatrenia, prístupové cesty, remízky a výsadba stromov. Od ministerstva poľnohospodárstva na tento účel získali nenávratný finančný príspevok vo výške 1,2 milióna eur. „Obec nemusela prispieť, dotácia pokrýva sto percent nákladov, vrátane projektovej dokumentácie.“ Všetky práce vysúťažila na elektronickej aukcii Slovenská vodohospodárska výstavba a.s Bratislava , ktorá podľa starostu využíva na prácu miestnych subdodávateľov, vďaka čomu tu našli zamestnanie miestni obyvatelia.
„Stromy, ako sú jaseň, javor, lipa či dub červený, vysadíme v extraviláne dediny, mimo lesa. Ich koreňový systém bude slúžiť na zachytenie vody a bude plniť funkciu prirodzeného protipovodňového opatrenia.“ Zároveň poslúžia včelárom či zvieratám, ktoré tu nájdu úkryt. Vzniknú tu aj nové náučné chodníky. „Vysporiadali sme pre obec viac ako 43 hektárov. Les bude vysadený práve v ich časti. Tieto pozemky budú navždy slúžiť potrebám obce - v rámci podmienok projektu ich nesmieme nikdy predať.“ Les chcú vysadiť v troch fázach, s prvou začnú už túto jeseň.
Práce robia najmä v rámci protieróznych opatrení. (zdroj: Milan Spodniak)V obci sa už druhý mesiac nachádza ťažká technika. V rámci projektu v súčasnosti obnovujú obecné a prístupové cesty. Podľa starostu ich podľa stanovených noriem spevňujú, zhutňujú a odvodňujú ich vybudovaním priepustov. „Všade okolo dediny sú kopce. Voda vždy bude tiecť nadol, my ju musíme len usmerniť. Po každej búrke sme mali zaplavené cesty, garáže a pozemky vodou i bahnom. Nové priepusty budú odvádzať vodu, ktorú nezachytia vysadené stromy.“ Cesty chcú do zimy spevniť natoľko, aby mohli pracovať aj počas chladných dní a nemuseli práce počas zimného obdobia prerušiť. „Do jari chceme skončiť, aby sme neobmedzovali v práci poľnohospodárov.“
Obyvatelia obce sa budú môcť tešiť aj z nového rybníka o veľkosti až jeden hektár. Podľa starostu bude slúžiť na chytanie rýb, člnkovanie či rekreáciu. Pôvodne chceli tri rybníky. „Projekt máme vytvorený aj na zvyšné, čakám teraz na ďalšie výzvy. Kde je voda, tam je život. Keď dokážeme zachytiť vodu, nielenže nenarobí škody, ale vznikne mikroklíma, pravidelné zrážky a život v každej forme,“ zakončil primátor. Rozsiahly projekt plánujú dokončiť do konca roka 2017.
