RIMAVSKÁ PÍLA. Približne 160 kilometrov po stopách Mateja Hrebendu, od obce Lipovec pri Martine až po Rimavskú Pílu v okrese Rimavská Sobota, prešiel v uplynulých dňoch antikvár Ján Cíger. Ako uviedol, hlavným zámerom tejto aktivity bolo vzdať poctu človeku, ktorý svojou prácou zanechal hlbokú stopu v literatúre a kultúre Slovenska.
"Matej Hrebenda je môj veľký vzor a vo svojom antikvariáte mám zavesený jeho veľký obraz. Bol nevidomý, ale napriek tomuto obrovskému hendikepu sa dokázal vzoprieť osudu. Chodieval medzi ľudí, šíril osvetu a knižky a myslím si, že v tom období, kedy to robil, to bolo pre tento národ veľmi dôležité," zdôraznil Cíger.
Na myšlienku vydať sa po Hrebendových stopách prišiel podľa vlastných slov pri študovaní životopisu tohto národného buditeľa. "Zistil som, že jeho matka sa narodila v Lipovci, v dedinke pri Martine. On sa narodil v Rimavskej Píle, a preto som sa rozhodol, že tieto dva body spojím," vysvetlil antikvár s tým, že trasa sa mu nezdala krátka, považoval ju však za realizovateľnú. So sebou si vzal podobný vozík s knihami, s akým chodieval po dedinách aj Hrebenda.
Ján Cíger. (zdroj: Branislav Caban)Cígerova cesta kopírovala časť trasy, ktorou šiel Hrebenda v roku 1826 z návštevy svojho brata vo Viedni. "Vracal sa vrchom, smerom na Trenčín, až tam ku nám do Turca, kde bol navštíviť rodinu svojej matky. Potom šiel presne touto trasou ako ja, z Lipovca na Mošovce, Turčianske Teplice, Banskú Bystricu, Brezno až na Tisovec a Rimavskú Pílu," priblížil antikvár.
Ako ďalej spomenul, počas cesty stretával množstvo žičlivých ľudí. "Boli to vytrubujúce autá, boli to kývajúci a usmievajúci sa ľudia. Vyskakovali z áut a fotili sa so mnou, dávali mi potraviny, pivo a pozývali ma na kávu. No a vrcholí to týmto nádherným a nekonečne ľudským prijatím v tejto časti Slovenska, kde Matej Hrebenda prežil svoj život," dodal antikvár s tým, že budúci rok by možno prešiel inú národovcovu trasu a nevylúčil, že to bude napríklad aj formou štafety.
V Tisovci sa tesne pred koncom jeho cesty stretol s Cígerom aj Roman Lebeda, viceprimátor mesta Hnúšťa, ktorého miestnou časťou je dnes dedina Hačava. V nej známy kolportér kníh prežil veľkú časť života a jeho pôsobenie pripomína pamätník v jej centre.
"Na Mateja Hrebendu sme veľmi hrdí. Vítame preto túto aktivitu Jána Cígera a sme radi, že zavítal do nášho regiónu," uviedol Lebeda, ktorý ho privítal aj ako zástupca občianskeho združenia Horná Rimava, ktoré tento rok vydalo reedíciu knihy Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. "Daroval som mu niekoľko výtlačkov, aby ich porozdával ľuďom, ktorí mu pomohli na jeho ceste," zakončil viceprimátor.
