LUČENEC. Jedinečné bežecké podujatie na Slovensku má za sebou vydarený štvrtý ročník. Bol doposiaľ najväčším štafetovým behom v našej krajine. Na štart sa postavilo 195 tímov a štyria sólo bežci. Súťažný pelotón tvorilo až 2263 športovcov, pričom medzi nimi nechýbali ani zástupcovia Novohradu – Bežci Lučenec. Trať dlhá 345 km viedla z Jasnej do Bratislavy.
„Naša partia mohla byť súčasťou tohto veľkolepého podujatia aj vďaka mestu Lučenec a niekoľkým sponzorom,“ informoval na úvod Rudolf Čumpelík, jeden z tímu Bežci Lučenec, ktorý má na akciu fantastické spomienky. Tvrdí, že to boli okamihy, ktoré sa nedajú opísať slovami, ale treba ich jednoducho zažiť.
Ukrajovanie kilometrov. (zdroj: Z albumu Bežci Lučenec)„V deň preteku sme si po raňajkách prešli trať. Potom sme sa pobrali vychutnať si atmosféru štartov prvých tímov. Napokon prišiel rad na nás. Pobaliť veci, vystrojiť sa do športového, označiť autá štartovnými číslami, povinné fotenia a to všetko sprevádzané počiatočnou nervozitou z toho, čo nás čaká ,“ opísal spomínaný úspešný bežec úvod súťažného zápolenia novohradského družstva.
Každý úsek trate priniesol zážitok a do pamäte vryl nezabudnuteľné spomienky. Je ich skutočne veľa.
„Nikto z nás určite nezabudne na nočné behy. Ticho a do tmy svieti len čelovka. Mnohí z nás si prvýkrát vychutnali spánok v spacáku pod hviezdami, ak sa vôbec jedno – dvojhodinové zdriemnutie vôbec dá spánkom nazvať. No a potom bolo treba nastúpiť na ďalšiu etapu bez ohľadu na únavu alebo hlad,“ spomína R. Čumpelík.
(zdroj: Z albumu Bežci Lučenec)Mobily boli neodmysliteľnou súčasťou atraktívnej akcie. Veď členovia tímov predsa museli byť o sebe informovaní.
„Beh poznačilo množstvo esemesiek, chatov a telefonátov medzi autami. Boli sme zvedaví, ako sa komu darí, na ktorom mieste sa stretneme a či je všetko v poriadku,“ podotkol športovec a svoje rozprávanie okorenil príhodou o krátkom poblúdení jedného z našich bežcov na nočnej etape v kukuričnom poli. Tiež o nájdenej peňaženke s dokladmi či mobile, veciach, ktoré boli vrátené ich šťastným majiteľom.
„Počas behu sa zrodili nové kamarátstva medzi bežcami z rôznych tímov. Za zmienku stojí aj nočná jazda jedného auta na etape bez svetiel v čase, keď jeden z členov tímu zastupoval šoféra, ktorý bol práve na trati. Mimochodom, bežci sú veľmi priateľská komunita. Naša partia sa o tom viackrát presvedčila. Na trati nás totiž podporovali a skandovali: „Lučenec, ideš! Napokon, naše tričká dávali všetkým jasne najavo, že sme Bežci Lučenec,“ pripomenul Lučenčan.
(zdroj: Z albumu Bežci Lučenec)Novohradčania to napokon zvládli. Napriek tomu, že sú len amatérmi, dosiahli veľmi pekný výsledok. Zo 147 dobehnutých štafiet v kategórii AAL obsadili s časom 28 hodín, 51 minút a 24 sekúnd 33. priečku.
„Štartovali sme s predsavzatím, že celú trasu absolvujeme a poriadne si to užijeme. Každý z nás vydal zo seba maximum, siahli sme na dno svojich síl, ustáli sme chvíle plné bolesti svalov a nôh. Sme hrdí jeden na druhého. Po každom odovzdaní štafetového kolíka sme zabudli na únavu a na ubolené, spotené telá,“ spomína rodák z Poltára, ktorý za najkrajší moment označil spoločné vbiehanie do cieľovej brány na Tyršovom nábreží na Dunaji. Udialo sa tak v sprievode aplauzu bežcov z iných tímov a taktiež fanúšikov.
„Ďakujeme mestu Lučenec, ktoré náš tím podporilo, ako aj všetkým sponzorom, vďaka ktorým sme sa mohli tohto prestížneho podujatia zúčastniť. Ceníme si poskytnutie dvoch dodávok, pohonných hmôt, zabezpečenie pitného režimu, tiež sprchy pri veľkej odovzdávke vo Zvolene, po ktorej sme sa cítili ako znovuzrodení. A tak ako niektorí pomáhali nám, tak aj my sme sa rozhodli pomôcť menším finančným príspevkom v rámci verejnej zbierky organizovanej jedným z tímov. Prispejeme na nový vozík pre Sašku. Urobíme tak pod heslom „Od Tatier k Dunaju bežci pomáhajú“. Napokon, takéto akcie nie sú ani tak o víťazstvách a prehrách, ale o spolupatričnosti a priateľskom pute,“ zakončil R. Čumpelík.
