LIEŠNICA. Včely nie sú iba producentmi medu, v prírode zohrávajú dôležitú úlohu. Bez nich by sa narušila krehká rovnováha prírody, na ktorú by doplatil aj človek. Dostať túto informáciu do povedomia ľudí je jedným z hlavných cieľov občianskeho združenia kRaj. Krehké prírodné vzťahy učia členovia združenia najmä deti prostredníctvom vzdelávacej včelnice Včelí kRaj v Liešnici.
Včelárstvo majú v rodine generácie
Občianske združenie založil mladý pár, Dávid Turčáni a Soňa Keresztesová. Obaja vyštudovali vysokú školu v oblasti životného prostredia. Nadobudnuté znalosti dnes pretavujú do praxe. Ako Dávid priblížil, včelárenie má v jeho rodine dlhú tradíciu, ktorá ich inšpirovala, aby sa mu venovali aj oni. „Starý otec aj otec včelárili od roku 1954. My, ďalšia generácia rodiny, sme sa tomu dlho nevenovali. Začal som s tým aj na Sonin popud, ktorá mi hovorila, aká je škoda nepokračovať v tradícii. Keď sa neskôr otcovi zdravotne pohoršilo, začali sme sa včeláreniu venovať naplno. Bolo to približne pred štyrmi rokmi,“ priblížil začiatky Dávid.
Jeho otec predával med do výkupu a predajcovia podľa Soni ponúkali veľmi nízke ceny. Rozhodli sa preto začať s niečím novým. „Rozhodli sme sa med predávať sami a navrhla som pre nás značku Med veď,“ priblížila Soňa. Predávali ho na rôznych akciách či jarmokoch, podľa Dávida bol pre nich dôležitý osobný kontakt s kupujúcimi.
Deti prekonávajú svoj strach zo včiel. (zdroj: FB Včelí kRaj)Vzdelávanie o včelách je v škole nedostatočné
„Často nám kládli otázky, ako vzniká med či prečo sú včely dôležité. Pochopili sme, že v tejto téme je vzdelávanie slabé, preto sme začali uvažovať o vzdelávaní ľudí na túto tému,“ povedal. Poradenstvo spočiatku poskytovali firmám či kultúrnym centrám, ktoré sa včelám a medu chceli venovať. V roku 2013 kúpili dom v Liešnici neďaleko Kokavy nad Rimavicou. „Časť pozemku patrí nám, časť sme darovali občianskemu združeniu. Hneď v prvé leto došiel veľký tábor detí. Nemali sme ich ešte ani kde usadiť. V nasledujúcom roku sme už fungovali v plnej prevádzke,“ priblížil. V tom čase pracovali vo Včelom kRaji ako dobrovoľníci a hneď aj získali ocenenie Dobrovoľnícky projekt roka 2013 a Dobrovoľník roka v oblasti životného prostredia, ktoré získal Dávid. „Od nasledujúceho roka sme už fungovali klasicky ako zamestnanci združenia. Dnes je ňou už len Soňa a ja som opäť dobrovoľník, nakoľko to finan-čne nevychádzalo.“
Na dome a pozemku pracujú svojpomocne dva roky. Pri prácach zažili aj zaujímavý moment, ktorý bol pre nich symbolom, že sa vydali správnou cestou. „Chceli sme urobiť terasu pre včely, no bolo tam veľa kameňov. Pri ich odnášaní sme našli základy prvej liešnickej školy z roku 1932. Posledný majiteľ domu bol tiež včelár. Minulosť a prítomnosť, vzdelávanie i včelárenie, sa krásne prepojili,“ opísal Dávid.
Včelnicu založili uprostred malebnej prírody. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Pribudnú im zvieratá aj nový včelín
Za dva roky zabezpečili sedenie pre 50 ľudí, servis, upravili príjazdovú cestu, postavili kurín a kačín, pribudli aj úle. Dnes ich je približne 35. Nakoľko je témou ich vzdelávania trvalo udržateľný rozvoj krajiny, v tomto roku k nim majú pribudnúť aj zvieratá. „Plánujeme priniesť ovečky, sliepky a indické bežce. Chceme deťom ukázať, ako sa dá ekologicky udržiavať krajina v súlade s prírodou,“ povedala Soňa. Najväčším projektom na tento rok je pre nich vybudovanie včelína. Podarilo sa im získať niekoľko grantov, naposledy od nadácií Ekopolis, Tesco, Tatrabanky či Miestnej akčnej skupiny Malohont i od individuálnych darcov. V prie-behu roka dokopy získali viac ako 10-tisíc eur.
„Včelín bude stáť asi 7000 eur. Bude vychádzať z tradičnej architektúry, ale s modernými prvkami. Bude vyzerať ako hospodárska budova, v ktorej budú klasické úle. Srdcom včelína bude sklenený pozorovací úľ, kde budú vedieť návštevníci sledovať život včiel,“ priblížil Dávid. Budú v ňom prebiehať prednášky, konferencie a bude slúžiť na posedenie v prípade nepriaznivého počasia. V súčasnosti vybavujú povolenia a s prácami by chceli začať v septembri. Pribudnúť by mala aj prírodná učebňa pod stromami, ktorú by využívali počas horúcich letných dní.
Počas septembra nebudú na práce sami. Na pomoc im majú prísť pracovníci nadácie Pontis a sieť drogérií DM. „Majú to v rámci teambuildingu. Vždy si vyberú jedno občianske združenie. Prídu desiatky ľudí a pomôžu nám s prípravami úľov a upratovaním,“ povedal.
Učili nezamestnaných i mentálne postihnutých
Počas minulého roka rozbehli aj projekt s názvom BEEznis – včelárenie ako cesta vzdelávania a sociálneho podnikania. V rámci neho vyškolili na chov včiel a spracovanie včelích produktov 47 ľudí. Kurz spracovania včelích produktov absolvovalo aj 27 ľudí z cieľovej skupiny ľudí s miernym mentálnym hendikepom a Rómov. Tvoriť sviečky, balzamy, mydlá či tinktúry sa tak naučili aj klienti Domova sociálnych služieb Slatinka, ktorí včelárstvo prepojili s pestovaním levandule. „Spolupráca s klientmi DSS Slatinka nebola len o radosti z práce, ale aj o kvalite a precíznosti výrobkov, ktoré predávali na jarmokoch v regióne. Ich originálne produkty ponúkame aj v našom e-shope,” povedala Soňa.
Deti včelárenie baví stále viac. (zdroj: FB Včelí kRaj)Zameriavajú sa na vzdelávanie detí
Základom ich činnosti je vzdelávanie mladých ľudí. Najčastejšie spolupracujú so základnými školami, ktoré ich pravidelne navštevujú. „Mali sme tu už aj stredoškolákov či vysokoškolákov, ale najčastejšie k nám chodia z prvého stupňa základných škôl. Sú to najmä školy z Lučenca, Poltára a Fiľakova, ale boli už aj z Revúcej, Tisovca, Hnúšte či Detvy,“ vymenovala Soňa. Navštevujú ich aj žiaci, ktorí sú v rámci výletov či táborov ubytovaní v neďalekej Kokave nad Rimavicou. Deťom zakaždým pripravia celodňový program, ktorý zahŕňa ochutnávku včelích produktov, prednášky o včelách, výrobu rámikov, vytáčanie medu a naposledy vysadili aj kvetinové záhony, ktoré včelám slúžia ako potrava. „Žiaľ, program im vieme robiť len počas priaznivého počasia. Keď už budeme mať včelín, budeme môcť s deťmi fungovať kedykoľvek,“ povedala.
So Základnou školou na Ul. slobody v Poltári a Základnou školou M. R. Štefánika v Lučenci majú najbližšie vzťahy. Prebiehajú tu včelárske krúžky, ktoré sa tešia čoraz väčšej popularite. „S lučeneckou školou spolupracujeme už dva roky. Sú zameraní na regionálnu výchovu, tak nás oslovili. Stretávame sa v škole každý týždeň, staráme sa o včely v mestskom parku a sem chodíme na exkurzie,“ povedal Dávid s tým, že deti včelárenie baví. Z ôsmich detí, s ktorými začínali, je dnes približne 20 žiakov, ktorí krúžok navštevujú pravidelne. Dávid so Soňou veria, že nadšenie detí neupadne a v budúcnosti ich pribudne ešte viac. „Keď človek povie slovo včela, každému napadne med. Ale nie je to len o tom. Ovocie, zelenina, bylinky, stromy musia byť opelené, závisíme od nich aj my. Zároveň sú skvelým modelom vzdelávania o vzťahoch v prírode, ale aj nášho vzťahu k nej,“ povedal Dávid. „Môžeme povedať, že včela je život,“ zakončila Soňa.
Malí včelári s prvým školským medom. (zdroj: FB Včelí kRaj)
