MALÉ STRACINY. Obec stratená v kopcoch pri Veľkom Krtíši je síce malá, no môže sa pochváliť mnohými zaujímavosťami. Neprehliadnuteľným je v Malých Stracinách jednoznačne kostol.
Ten nie je, ako to zvyčajne býva, ozdobený krížom. Na jeho štíte sa týči polmesiac a hviezda. Znaky známe nielen z vlajky Turecka, ale aj ako symboly islamu. „Táto ozdoba pochádza z tureckej zástavy,“ vysvetľuje starostka obce Tatiana Káššayová. Ako sa tento symbol dostal na budovu kostola nie je žiadne tajomstvo.
Svätostánok sa pýši zaujímavou raritou (zdroj: ĽUBOMÍRA KARMANOVÁ)„V Modrom Kameni zostali po Turkoch gaštany, v Stracinách cerové duby a tyč zo zástavy,“ pousmeje sa jeden z obyvateľov Július Oláh, ktorý sa aktívne zaujíma o históriu obce. „Po tureckom drancovaní tu zostalo mnoho zaujímavostí. Občas sa stalo, že niekto niečo vykopal. My sme napríklad našli sekerku,“ pochváli sa miestna kronikárka Regina Martinčoková.
Návštevníci krútia hlavami
Nejeden návštevník nechápavo krúti hlavou, keď sa snaží pohľadom do nebies zistiť, aký kostol sa v obci nachádza. Bývajú tu katolíci, aj evanjelici, ale kostol akoby patril úplne inému vierovyznaniu. „U nás sa všetci znášajú, nehádajú sa a cirkevný stánok zdieľajú spoločne,“ uvedie na pravú mieru starostka.
Pôvodný kostol stál na úplne inom mieste. Časom bol prerobený na školu. Zachovala sa len stará drevená zvonica, ktorú krášlil spomínaný znak. „Aby sa táto historická pamiatka zachovala, umiestnili ju na najvyššie miesto v obci,“ domnieva sa starostka.
Stavba kostola trvala desať rokov
Starú zvonicu premiestnili, no kostol v obci chýbal. Rozhodli sa teda pristaviť aj svätostánok. „Jeho stavba trvala vyše desať rokov. Pôvodne to mal byť evanjelický kostol. Predchádzajúcemu starostovi sľúbili , že cirkev na to prispeje,“ priblíži starostka.
Nakoniec sa tak nestalo a na stavbu kostola sa začali skladať obyvatelia. Niečo prispela aj obec. Zariadenie je skromné. Všetko pochádza z darov. Na zariaďovaní a zveľaďovaní interiéru sa podieľali vlastnými rukami šikovné veriace. Keďže na stavbu prispeli rovnako katolíci, ako aj tunajší evanjelici, nastala dilema, komu bude kostol slúžiť.
Kostol je zariadený z darov (zdroj: ĽUBOMÍRA KARMANOVÁ)„My katolíci každý kostol zasväcujeme nejakému svätému. Keďže tu máme umiestnený obraz rodiny nepoškvrnenej, ktorý sme dostali ako dar, v našom kruhu ho vnímame ako kostol božieho milosrdenstva. Rovnako ako my, ho využívajú aj evanjelici,“ konštatuje Martinčoková.
Dom obradov nezdobí kríž
Nakoniec urobili kompromis a miesto kostola vzniklo pomenovanie Dom obradov. Zároveň slúži aj ako dom smútku. „Stavebné povolenie bolo na prístavbu evanjelického kostola ku zvonici. Pán farár ma upozornil, že ak to dáme takto skolaudovať, bude si na to nárokovať cirkev. Pred dokončením sa teda názov stavby zmenil. Som rada, že pán farár bol taký férový a upozornil ma na túto skutočnosť,“ teší sa starostka.
(zdroj: ĽUBOMÍRA KARMANOVÁ)Omše tu slúži evanjelická farárka, aj katolícky kňaz. Žiadnemu z nich nevadí, že štít budovy krášli miesto kríža netradičná ozdoba.
„To je pekné, že tu sa ľudia nehádajú. Všetci sme dietky božie, takže v našom kostole sú všetci vítaní. Aj mohamedáni môžu kľudne prísť. Tiež si tu nájdu niečo blízke,“ ukončí s úsmevom starostka.
