FIĽAKOVO. Fiľakovský hrad ožil minulý týždeň divadlom a tancom. V dňoch od 25. augusta do 4. septembra tu prebiehal po druhýkrát tanečno – divadelný workshop, ktorého sa zúčastnili desiatky hercov a tanečníkov.
Ako informoval Marián Lacko, jeden z organizátorov podujatia, v tomto roku sa projekt konal už dvanástykrát. „Prvých desať ročníkov prebehlo v Českej republike, druhýkrát sme zavítali na krásny Fiľakovský hrad,“ priblížil Lacko. Nápad zorganizovať podujatie práve vo Fiľakove prišiel podľa Lacka spontánne. Pred dvomi rokmi vystupovali s pantomimickým predstavením v krajinách Vyšehradskej štvorky a zavítali aj do Lučenca. „Ubytovanie sme dostali tu, vo Fiľakove. Prišli sme v noci a ráno, keď sme sa zobudili, nás očarila krása hradu. Vtedy sme mali hluché obdobie, kedy sme po Česku hľadali nové miesto na projekt a napadlo nám skúsiť to tu, priamo na hrade,“ opísal s tým, že v meste našli všetko, čo potrebujú. „Máme tu ideálne podmienky- ubytovanie, veľkú telocvičňu na štadióne na nácviky, krásne prostredie pre finálne predstavenie a hlavne podporu ľudí.“ V susednom Česku projekt realizovali tiež v menšom meste podobnom Fiľakovu. Podľa Lacka si tu diváci vážia predstavenie viac ako vo veľkých mestách, kde sú podujatia na každom kroku.
(zdroj: Fotolia)Do Fiľakova prišli z celého Slovenska
Hlavným organizátorom projektu je občianske zduženie Slnienko z Biskupíc. Projekt podali prostredníctvom združenia na ministerstvo kultúry na Fond podpory kultúry a umenia. Spoluorganizátormi sú mesto Fiľakovo, Hradné múzeum, Miestny odbor Matice slovenskej, Čemadok a Základná umelecká škola v Rimavskej Sobote.
Bežne organizujú workshop na začiatku prázdnin, tento rok je však výnimkou. „Naša projektantka ochorela, takže sme sa až o mesiac a pol neskôr dozvedeli, že sme na projekt získali financie. Museli sme sa narýchlo rozhodnúť, či do toho ideme alebo nie.“ Neskorý dátum sa podľa Lacka odzrkadlil aj na počte tohtoročných účastníkov. „V tomto termíne je mnoho iných podujatí, ktorých sa tanečníci a herci pravidelne zúčastňujú, preto nevedeli prísť sem.“ Napriek tomu sa nazbieralo 14 tanečníkov, hercov vrátane komparzu bolo 30. Do Fiľakova prišli z Michaloviec, Rimavskej Soboty, Tornale, Žiaru nad Hronom, Tisovca, Spišskej Novej Vsi, Trnavy či Bratislavy. „Najviac účastníkov však bolo, výnimočne, domácich. Boli to najmä tanečníci z miestneho detského folklórneho súboru Jánošík.“
Každoročne sa herci a tanečníci v rámci projektu pripravujú niekoľko dní na vystúpenie na vopred zvolenú tému. „Témou tohto ročníka je balada Janka Kráľa Zverbovaný. Účastníci projektu nacvičujú denne v trojfázovom tréningu- ráno, poobede i večer.“ Predstavenie je podľa organizátora rozdelené na herecké, tanečné a rozprávačské pasáže a pasáž spoločnej choreografie.
Výsledkom driny je spoločné vystúpenie
Výsledkom deväťdňovej driny je každý rok hlavné predstavenie, ktoré sa i v tomto roku konalo na nádvorí hradu v sobotu 3. septembra. Predchádzala mu piatková generálka, ktorá bola rovnako prístupná širokej verejnosti. „Hlavné predstavenie je výnimočné tým, že je zároveň jeho premiérou aj derniérou. Nikdy viac sa opakovať nebude,“ vysvetlil Lacko. V rámci programu sa na hrade predstavili aj zbor Mystic choir z Rimavskej Soboty, folklórny súbor Jánošík, režisér Vlado Sadílek a Divadlo Havran z Rimavskej Soboty s monodramatickým blokom.
Choreografiu pre tanečníkov pripravili Ladislav Cmorej a Zuzana Hladká. Choreografka žijúca v Bratislave sa na workshope podieľala prvýkrát. „Tanec som študovala na Vysokej škole múzických umení a pôsobila som aj v SĽUK-u ako tanečníčka. Ladislav Cmorej sa zúčastňuje na tomto podujatí už niekoľko rokov. Spolupracujeme pomerne dlho a cez neho som sa k tomu dostala aj ja,“ priblížila Hladká. Mesto sa jej páči a najviac ju oslovil, samozrejme, hrad. „Je cítiť, že mesto dýcha históriou.“ S mladými tanečníčkami sa jej spolupracuje dobre. „Bola som pripravená, že vzorka tanečníkov bude rôznorodá, ale sú to pohybovo zdatní ľudia odchovaní v súboroch.“ Choreografiu nacvičujú trikrát denne a tvoria ju spoločne. „Na každý tréning mám pripravenú nejakú ideu, no väčšinou dostaneme najlepšie nápady priamo pri nácviku. Svoje do toho vkladajú aj samotní tanečníci,“ doplnila.
Režisérom hry je Vladimír Sadílek, rodák z Lučenca. Dvadsaťpäť rokov sa venoval bábkoherectvu a činoherectvu. „Zároveň som režíroval takmer po celom svete. Dlho som pôsobil aj v menšinových divadlách,“ ozrejmil režisér. Na tomto workshope sa zúčastňuje od jeho vzniku. Ako rodák z Lučenca prostredie Fiľakovského hradu dôverne pozná, preto ho potešilo, keď sa workshop presťahoval práve sem. „Naposledy sme spracovali Puškinove dielo Cigáni. Bolo to pekné a vydarené predstavenie.“ Tento ročník režisér hodnotí opäť kladne. „Tanečníčky sú mladé dievčatá, akurát v puberte. Sú ale šikovné. Som k nim prísny, ale to sa inak nedá, ak má byť výsledok dobrý. Odmenou im bude potlesk divákov,“ zakončil režisér.
