HALIČ. Historická budova soľného úradu v Haliči prešla v posledných rokoch rekonštrukciou. V minulosti chátrajúca budova je dnes obnovená a plní funkciu súkromného múzea i sídla neziskovej organizácie. V roku 2008 budovu získal Haličan Jožo Pročko pre nadáciu Jožo Pročko deťom. S úradom Banskobystrického samosprávneho kraja ju vymenil za stavbu v Lučenci.
„Budovu sme využívali už aj predtým, od roku 1995 tam ročne usporiadame priemerne desať akcií. Dvor úradu sme si však na tento účel najímali za nemalé peniaze. Preto sme sa rozhodli získať budovu do svojho vlastníctva. Odvtedy tu sídli naša nadácia,“ informoval Pročko.
Múzeum vystavuje predmety spojené s Haličou i okolím. (zdroj: Jozef Mikuš)Hoci je budova národnou kultúrnou pamiatkou, dlhé roky bola v zlom stave. Múry boli nasiaknuté vodou a drevené časti rozožierali plesne. „Prízemie bolo v hroznom stave, museli sme ho odizolovať. Rekonštruovali sme aj interiér a opravili fasádu, chystáme sa ju najbližšie premaľovať. Všetko chce čas,“ priblížil s tým, že všetky opravy hradili z vlastného rozpočtu.
V súčasnosti je na prízemí múzeum, v ktorom vystavujú predmety spojené s Haličou i okolitým regiónom. Na hornom podlaží sú podľa Pročka zariadené skromné izby, ktoré za symbolický poplatok prenajímajú. „Keď tu organizujeme akcie, ako sú napríklad Haličská motorkáreň či detské akcie, účastníci tu môžu prespať.“ V podkroví ešte plánujú zriadiť spoločenskú miestnosť s divadielkom pre deti.
Múzeum v soľnom úrade vzniklo podľa Pročka spontánne. „Od roku 1994 zbieram rôzne staré predmety, najmä od miestnych ľudí. Vždy ma fascinovala Halič a predmety s ňou spojené,“ priblížil. Neskôr sa spojil s Jánom Hikkerom, nadšencom pre históriu, a tak prišiel nápad zozbierať o predmetoch podrobné informácie a vystaviť ich na jednom mieste. „Je to úžasné vec. Voláme to ľudovo-insitné múzeum. Sú tam rovnako starožitnosti, ako aj stará Nokia, ktorá je pre nás už muzeálnym predmetom.“ Ich zbierka obsahuje mnoho vzácností. Sú to exponáty rodiny Forgáchovcov, kreslo vyrobené pre cisárovnú Sissi, mobilný minizáchod, staré motorky či predmety z kaštieľa, ktorý v roku 1945 zničili Nemci.
Tá istá trúbka v minulosti a teraz. (zdroj: Jozef Mikuš)Za dlhé roky sa Pročkovi a Hikkerovi podarilo nazbierať vyše tritisíc exponátov a viac ako deväťtisíc historických fotografií s presnými popismi. Tie sú archivované vo faktografickej kronike, ktorú od roku 2009 postupne zostavuje Hikker. Pri každom zábere sú detailné informácie, ktoré získal z matrík a štátnych či cirkevných archívov. Kronika má písomnú a fotografickú časť rozdelenú na časti o Haliči a jej obyvateľoch. Najstaršia fotka pochádza z roku 1896. Nechýbajú ani strany venované Forgáchovcom.
Ako ďalej Pročko informoval, na prevádzke múzea plánujú spolupracovať s obcou. „Dohoda je taká, že cez týždeň prevádzku zabezpečí obec a cez víkend ja. Takáto výnimočná zbierka zachytávajúca značnú časť histórie nášho územia je podľa mňa pre obec len prospešná. Potvrdzujú to aj reakcie návštevníkov, ktorí pri niektorých exponátoch doslova híkajú,” povedal Pročko. Jedným z nich je určite aj kreslo vyrobené pre cisárovnú Sissi, ktorá mala naplánovanú návštevu Haliče v roku 1856, nakoniec však neprišla. Do Haliče zavítal len cisár František Jozef I., ktorý do oficiálnej kroniky napísal pochvalu pre forgáchovské kone.
Kreslo vyrobené pre Sissi. (zdroj: Jozef Mikuš)
Vystavované predmety doteraz videli ľudia zo štyroch svetadielov. Počas veľkých akcií sa v jeden deň v múzeu vystrieda aj niekoľko stoviek návštevníkov. „Od roku 2002 sme v Haliči urobili viac ako 180 akcií. Okrem masových akcií sú to aj benefičné akcie, divadelné predstavenia pre deti, plesovica, majáles, Večer detí a mnoho iných,“ zakončil.
Soľný úrad patrí medzi vzácne historické budovy Haliče. Postavili ho v roku 1711, v roku 1767 ho rozšírili o klasicistickú budovu. V tých časoch patrila Halič medzi najvýznamnejšie mestá novohradskej župy. V regióne mali najskôr dve mestá, neskôr už iba Halič, výsadné právo na dodávku vzácnej soli. Ak chcete múzeum v soľnom úrade navštíviť, usmernia vás v susednej Zbrojnici.
Múzeum v soľnom úrade v Haliči. (zdroj: Jozef Mikuš)
